Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Jastrab krahulec je palearktický druh obývajúci Európu, Áziu a severnú Afriku. Európu obýva celú okrem Islandu, krajného severu a niekoľkých ďalších malých oblastí. Najväčšie populácie sú vo Veľkej Británii (okolo 35 000 párov), Francúzsku (okolo 20 000 párov), v Nemecku, Švédsku a Fínsku po 15 000 párov. Obýva veľkú väčšinu územia Slovenska okrem najväčších nížin s intenzívnym poľnohospodárstvom.
Poznávanie v prírode
Je veľmi podobný jastrabovi lesnému, je však podstatne menší. Na chvoste sú 4 výrazné a 1 naznačený pás. Samec má chrbtovú stranu sivomodrú. Brušná strana tela je belavá s hrdzavohnedým priečnym vlnkovaním. Na sluchoch, hrvoli a bokoch pŕs je hrdzavý. Samica je na chrbtovej strane hnedosivá. Líši sa od samca tým, že nemá hrdzavo sfarbené sluchy, hrvoľ a boky pŕs a vlnkovanie na brušnej strane je sivohnedé, nie hrdzavohnedé. Samec je značne menší než samica. Hmotnosť samca je 105-170 g, samice 170-300 g. Rozpätie krídel samice je 75 cm, samca menej. Keď stojí, sú nápadné dlhé tenké nohy. Krídla sú krátke a široké. Chvost je dlhý. Lieta veľmi obratne, málokedy krúži a len zriedka sa trepotá na mieste. Často ho prenasledujú drobné vtáky.
Prostredie
Pôvodne hniezdil takmer výlučne v neprerušovaných lesoch, prípadne v lesoch s lúkami, čistinami a podobne. Obsadil však aj rôzne iné prostredia: lesíky v otvorenej poľnohospodárskej krajine, močiare, urbanizované prostredie, dokonca hniezdi aj priamo v mestách. Veľmi často hniezdi aj v stromoradiach. Tieto trendy zmeny biotopu sa prejavujú na Slovensku v menšej miere ako v západnej Európe.
Ťah
V Európe je krahulec stály až sťahovavý vták. Z našej populácie sú sťahovavé najmä mladé vtáky, menej staré. Väčšina dospelých v zime opúšťa hniezdnu oblasť- možno hovoriť o prelietaní alebo ťahu. Veľakrát však bolo dokázané aj prezimovanie na hniezdisku..
Rozmnožovanie
Krahulce sú zväčša monogamné, boli však zaznamenané aj prípady bigamie. Páry obsadzujú hniezdne revíry koncom marca a v apríli. Súčasťou nahovárania je prinášanie koristi samičke. Krahulce si stavajú vlastné hniezdo, alebo využívajú staré hniezda iných vtákov alebo veverice. Krahulec hniezdi na mladých stromoch, takmer výhradne na ihličnanoch. Hniezdo je pomerne veľké. Čerstvé zelené konáriky na hniezdo nenosia. Hniezdiť začínajú v máji. Počet vajec je väčšinou 4-5. Vajíčka sú znášané v intervale 2-3 dní. Na vajciach sedí iba samica a to od prvého vajca. V tom čase pre ňu samec loví korisť. Inkubácia trvá 31-35 dní. Samica prvý týždeň zostáva na hniezde, neskôr tiež lieta loviť, ale stále veľa času trávi pri mláďatách. Samec sám mláďatá nikdy nekŕmi, korisť im trhá a kŕmi ich samica. Ak samica uhynie v tomto období, zahynú aj mláďatá. Mláďatá sa rozlietajú po okolitých stromoch už vo veku 3-4 týždňov, v piatich týždňoch už vedia lietať. Vo veku 5-6 týždňov už samé lovia. Počet vyletených mláďat je 3-5. Krahulce majú veľa prirodzených nepriateľov - jastrab lesný, sova obyčajná, kuna hôrna a ďalšie. Tieto ohrozujú najmä mláďatá na hniezde a krátko po vyletení. Páry sa po vyhniezdení rozpadajú.
Potrava
Samica loví v priemere väčšiu korisť než samec. Krahulec sa špecializuje na lov drobných vtákov, najmä spevavcov. Menej loví aj vtáky také veľké alebo aj väčšie ako je on sám: napr. sojka alebo vlha. V potrave sa vyskytujú aj drobné cicavce. Často loví v lese medzi stromami alebo lieta nízko okolo krovín, lesa a podobne. Loví aj v intraviláne. Pri útoku na korisť je dosť nevšímavý voči okoliu- môže naraziť do skla, alebo vletieť do budovy.
Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Jeho početnosť sa odhaduje na 1500-2000 párov. Výrazne utrpel zvýšenou chemizáciou v 60-tych a 70-tych rokoch, zdá sa, že zníženie ich používania v ďalších rokoch viedlo k zvýšeniu a stabilizácii počtov. Veľa krahulcov hynie po nárazoch do skiel, drôtov a po zrážkach s autami. Negatívne pôsobí aj lesohospodárska činnosť v blízkosti hniezd. V súčasnosti sa populácia zdá byť stabilná.
Použitá literatúra:
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
- del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
- Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
- Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
- Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
- Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.
Foto: Ervín Hrtan
Fotogaléria našich dravcov:
