Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Včelár lesný obýva západopalearktický areál- Európu a západnú Áziu. Na východe hniezdi po povodie rieky Ob. Vytvára krížence so včelárom Pernis ptilorhynchus, ktorý žije vo východnej a juhovýchodnej Ázii a na indickom subkontinente. Zimuje v Afrike južne od Sahary. Obýva väčšinu Európy, okrem Islandu, Írska, Veľkej Británie, najsevernejších a najjužnejších častí. Najvyššie početnosti v Európe sú v Rusku (cca 80 000 párov), Francúzsku (cca 10 000 párov), Nemecku, Švédsku (po 7-8 000 párov). Slovensko obýva takmer celé, okrem najvyšších pohorí a veľkých plôch intenzívne poľnohospodársky využívanej krajiny nížin.
Poznávanie v prírode
Sfarbenie je veľmi variabilné. Celkové zafarbenie na chrbtovej strane tela je tmavohnedé. Väčšina samcov má popolavo sfarbenú hlavu. Na konci chvosta je výrazný čiernohnedý pás a ďalšie dva sú pri jeho koreni. Väčšina jedincov má na hrudi nápadné priečne usporiadané hnedé škvrny. Často sa vyskytuje hrdzavý nádych alebo až hrdzavé sfarbenie. Samec je trochu menší než samica. Dosahujú hmotnosť 680-950 g. Rozpätie krídel je 130 cm. Za letu je veľmi podobný myšiakovi lesnému, má však užšie krídla a dlhší a užší chvost a je obratnejší letec.
Prostredie
Najviac mu vyhovujú biotopy starých teplejších listnatých lesov susediace s lúkami a pasienkami. Najčastejšie žije v predhoriach, zriedkavejšie v nížinách a v horách až asi do 1000 m n. m. Nezáleží, či sú lesy malé alebo veľké, s alebo bez vody. Nevyhýba sa ani blízkosti ľudských sídiel.
Ťah
Je to prísne sťahovavý druh, ktorý väčšinu roka strávi na zimoviskách alebo na ťahu. Zimoviská ležia v Afrike južne od Sahary, najmä v západnej polovici. Na juh tiahne až po Rhodéziu. V oblastiach hniezdenia žije približne štyri mesiace (máj-august).
Rozmnožovanie
Hniezdi jednotlivo, v monogamii. Páry sú stále po viac rokov a sú verné miestu hniezdenia. Nové páry sa pravdepodobne vytvárajú už na zimoviskách alebo v priebehu ťahu. Hniezda si stavajú na stromoch, väčšinou každý rok nové. Ako súčasť toku predvádzajú samce zvláštny let, pri ktorom držia krídla nad telom a občas nimi počuteľne tlesknú. Všeobecne sú hniezda menšie než hniezda iných, podobne veľkých dravcov. Vajíčka samica začína znášať neskoro- v polovici mája až začiatkom júna. Počet vajec je väčšinou 2, zriedkavo 1, výnimočne 3. Na vajciach sedí viac samica. Inkubácia začína zväčša po znesení prvého vajca a trvá 30-31 dní. V prípade uhynutia samice dokáže samec vysedieť vajíčka až do vyliahnutia mláďat. Do veku jedného týždňa sú mláďatá kryté samicou a aj ďalšie 1-2 týždne sa ešte zdržuje na hniezde. Mláďatá vyletujú vo veku 40-45 dní. Nasledujúce 2-3 týždne im ešte rodičia nosia potravu na hniezdo. Krátko po osamostatnení sa mláďat odlietajú včeláre na zimoviská.
Potrava
Včelami sa napriek svojmu slovenskému pomenovaniu včelár neživí. Hlavnú časť jeho potravy tvoria osy a ich larvy. Tieto získava vyhrabávaním osích hniezd zo zeme, vyberaním z dutín stromov alebo z osích hniezd zavesených na konároch stromov. Larvy ôs nosia rodičia mláďatám v plástoch. Živí sa aj iným hmyzom- ostatné blanokrídlovce, motýle, chrobáky, mravce, koníky; v menšej miere aj drobnými stavovcami- hlodavce, žaby, jašterice, mláďatá vtákov, hady a aj rastlinnou potravou- rôznymi lesnými plodmi.
Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Je pomerne bežný ale oveľa menej početný než myšiak lesný. Na Slovensku hniezdi okolo 1000 párov. Asi najzavažnejším negatívnym faktorom stále silno pôsobiacim na populáciu včelárov je ich odstrel v niektorých juhoeurópskych krajinách počas ťahu. Úspešnosť hniezdenia je výrazne ovplyvnená počasím a teda aj dostupnosťou potravy.
Použitá literatúra:
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
- del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
- Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
- Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
- Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
- Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.
Foto: Stanislav Harvančík, Ľubo Ondraško
Fotogaléria našich dravcov:
