Kvôli zmene klímy hniezdi čoraz menej vtákov

Sokol cervenonohy samec Harvancik Tlačová správa 19. novembra 2015,Bratislava

Teplé novembrové dni prekvapili viacerých z nás. V posledných rokoch sme čoraz viac svedkami veľkých teplotných výkyvov a počasia, ktoré vôbec nie je typické pre dané ročné obdobie. Náhle zmeny ovplyvňujú nielen ľudí, ale podľa novej štúdie, ktorá nedávno vyšla v renomovanom časopise Global Change Biology, aj operence. Vplyv zmeny klímy a zmeny využívania krajiny sú hlavnými faktormi spôsobujúci zmeny vo vtáčích spoločenstvách. Práca analyzovala takmer 20 ročné výsledky profesionálnych a amatérskych ornitológov v osemnástich krajinách Európy, pričom sa zamerala na výskum v čase hniezdenia vtákov. Z výsledkov vyplýva niekoľko veľmi zaujímavých záverov, ktoré konštatujú zmenu v početnosti u niektorých druhov a tiež očakávané zmeny v blízkej budúcnosti na základe meniacej sa klímy a krajiny.


Hniezdne obdobie bolo počas 20 rokov predmetom výskumu mnohých ornitológov. Zistilo sa, že početnosť mnohých druhov klesá a hniezdi postupne čoraz menej vtákov. Závažný obrat nastal u druhov poľnohospodárskej krajiny a tiež pri tzv. diaľkových migrantoch, ako sú medzi ľuďmi známe bocian či lastovička: „Sú to takpovediac vtáky, ktoré prehrávajú na všetkých frontoch. Vplyvom zmeny klímy dochádza k enormným výkyvom počasia, ktoré prispievajú k veľkým stratám na populáciách týchto druhov najmä počas migrácie. Naopak zmeny v poľnohospodárstve – intenzifikácia a chemizácia, znamená stratu potravných zdrojov. V minulosti časté remízky, či vetrolamy, predstavovali úkryt a zdroj potravy. Široké lány, na ktorých sa pestuje iba jedna plodina, neposkytujú vtáctvu toľko možností, ako tomu bolo predtým, keď sa pestovalo na menších plochách viacero plodín. V neposlednom rade veľa druhov stráca aj hniezdne príležitosti, kedy napr. staré hospodárske budovy, ktoré osídľovali okrem lastovičiek aj naše sovy, ako sú plamienka či kuvik, sú dnes už minulosťou. Všetky uvedené zmeny vplývajú negatívne na vtáctvo. Dnes už vieme, že plamienka driemavá, ktorá bola kedysi bežnou sovou, je dnes na Slovensku už na populačnom minime a každé jedno pozorovanie je veľmi cenné,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).


„Z uvedených zmien profitujú u nás celoročne sa vyskytujúce vtáky, napr. kôrovníky žijúce v lesoch, či hrdličky, ktoré sú časté v našich obciach. Výhodou pre ne sú miernejšie zimy, ktoré sú v posledných rokoch v strednej Európe. Avšak náhla zmena počasia – napr. jedna veľmi chladná zima, môže negatívne ovplyvniť aj ich populácie. Ešte kritickejší stav, ako u plamienky, zaznamenávame u sokola červenonohého. Môžeme ho označiť aj ako symbol druhu, na ktorom sa negatívne podpisujú všetky premeny posledných desaťročí. Zmena klímy negatívne ovplyvňuje aj jeho prírastky, kedysi teplé letá sa menia a nezriedka v júni a v júli sme svedkami studených vĺn, ktoré spôsobujú úhyn mláďat na hniezdach. Následne menej mláďat sa vydá aj na migráciu, ktorá často spôsobuje prirodzený úbytok. Tento rok boli veľmi negatívne podmienky pre ich jarný návrat. Silné severné prúdenie od Sahary, ktoré je nezvyklé pre jarné obdobie, je pravdepodobne tiež následok zmeny klímy a spôsobovalo odklon od pravidelnej migračnej trasy. Sokoly tak prišli na svoje hniezdiská veľmi neskoro, alebo zahynuli. Z desiatich sokolov červenonohých označených satelitnou vysielačkou sa návratu na hniezdiská dočkala len dvojica. Jeden samec nalietal dokonca z dôvodu nepriaznivých podmienok neuveriteľných 33 tisíc kilometrov. Ich migračná trasa na zimoviská a späť má mať za normálnych okolností necelých 20 tisíc kilometrov,“ spresňuje ornitológ.


Práve na zvrátenie negatívneho stavu u sokola červenonohého (v roku 2015 bol na Slovensku známy len jediný hniezdiaci pár) prebieha projekt LIFE podporený Európskou komisiou. Hoci sú sokoly momentálne tesne pred cieľom na svoje zimoviská, tím na jeho ochranu nelení ani v tomto období. „Momentálne sa zaoberáme výsadbou stromov v piatich projektových oblastiach. Sadíme pôvodné druhy ako sú moruše, duby, javory, hrušky či jasene. Okrem toho intenzívne rokujeme s poľovnými združeniami za účelom ochrany krkavcovitých druhov vtákov. Na druhoch, ako sú straky, havrany, či vrany, je sokol existenčne závislý, keďže obsadzuje ich hniezda, vlastné si nestavia. Našou snahou je, aby sa vybraných častiach Chránených vtáčích území, kde má byť ochrana druhov prioritná, na tieto druhy nestrieľalo,“ dopĺňa Slobodník.


Pre viac informácií prosím kontaktujte: Roman Slobodník, 0907 026107, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., odborný koordinátor projektu Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline.

Doplňujúce informácie:
Viac informácií o projekte LIFE11 NAT/HU/000926 Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline sa dozviete na web stránke www.falcoproject.eu

Projekt bol podporený Európskou úniou v rámci programu LIFE a významnou mierou prispieva k zlepšeniu podmienok kritériových druhov vtákov v územiach siete Natura 2000.

banner loga falcoprojekt