Vtáctvo poľnohospodárskej krajiny potrebuje zmeny

Tlačová správa V Bratislave 20.mája 2016  Sokolcervenonohy samica web
Pri príležitosti Svetového dňa biodiverzity, ktorý každoročne oslavujeme 22.mája, pripomenula Ochrana dravcov na Slovensku výsledky nedávnej štúdie „European wild bird indicators". Týkala sa viac ako 150-tich vtáčích druhov a poukázala na pomerne výrazný pokles početnosti operencov. Zistilo sa, že poslednom období strácame nielen vzácne či ohrozené druhy, ale pomaly sa z krajiny vytráca aj veľké množstvo kedysi bežných druhov.

 

Štúdia potvrdila to, čo si mnohí terénni prírodovedci všímajú posledné roky stále častejšie. Vtáctvo z krajiny postupne mizne, tak ako sa stráca aj jeho životný priestor. Za posledných viac ako 30 rokov zmizla z Európy skoro pätina vtákov, pričom najviac osirela poľnohospodárska krajina, kde je ich oproti stavu z roku 1980 menej ako polovica! Toto číslo je alarmujúce najmä vo vzťahu k obdobiu, za ktoré bolo dosiahnuté a preto je nutné uskutočniť zmeny.


„Čísla hovoria jasnou rečou. Kým sme pred 30-timi rokmi mohli bežne obdivovať druhy ako jarabicu, pipíšku, či škovránka, dnes sa v krajine nachádza len zlomok ich počtov spred pár desiatok rokov. Uvedené druhy majú jedno spoločné – ich životným priestorom je poľnohospodársky využívané územie, kde už nenachádzajú vhodné podmienky. Naša krajina prešla za posledné roky príliš veľkými zmenami, na ktoré si tieto druhy nedokážu privyknúť. Kedysi pestré a mozaikovité oblasti plné života sú už len romantickou spomienkou. Problémom je najmä intenzívne využívanie pôdy, chemizácia a tiež aj fakt, že skoro žiaden priestor neostáva nevyužitý - ako sme poznali kedysi úhorové plochy. Podobný osud postihol aj sokola červenonohého, typického predstaviteľa poľnohospodársky využívanej krajiny. Na Slovensku je kriticky ohrozený, v posledných rokoch hniezdili len jeden až tri produktívne páry, pričom v nedávnej minulosti - ešte pred dvadsiatimi rokmi, sme sa tešili až zo 70 párov,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.


„Odvrátiť tento trend by mala byť nielen ochranárska, ale aj spoločenská výzva. Vrátiť vtáctvo späť do našej krajiny by mala byť totiž priorita aj z hľadiska našej existencie. Ľudstvo živočíchy potrebuje, rovnako ako oni potrebujú určité podmienky pre svoje prežitie. Vtáctvo je významnou zložkou života, dokonca vo Veľkej Británii patrí jeho stav medzi základné indikátory kvality života. To je ďalší dôkaz, že na prežití druhov a ich populácii nemôže participovať úzka skupina ľudí, ale mala by to byť celospoločenská snaha. O niečo podobné v malom meradle sa pokúšajú ornitológovia aj v rámci medzinárodného projektu „Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline“. V korunách stromov je pre operence pripravených viac ako 300 búdok a umelých hniezd, v minulom roku bolo vysadených takmer tisíc stromov. V spolupráci s poľnohospodármi v Chránených vtáčích územiach sa viacerí z nich zapojili do tzv. agroenvironmentálnych schém, ktoré zabezpečia vyššiu rozmanitosť krajiny a tým i zlepšia hniezdne ako aj potravné podmienky pre vtáky. Spoluprácu sa nám podarilo nadviazať i s vybranými poľovnými združeniami, ktoré nebudú realizovať vo svojich revíroch odstrel strák, havranov a vrán, nakoľko aj tieto druhy sú významnou zložkou predovšetkým poľnohospodárskej krajiny,“ uzatvára Slobodník.

Pre viac informácií prosím kontaktujte: Roman Slobodník, 0907 026107, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.


Doplňujúce informácie:
Štúdiu „European wild bird indicators" uskutočnil European Bird Census Council. Nájdete ju na tomto linku: http://www.ebcc.info/index.php?ID=588


Agroenvironmentálne schémy: spôsobia vyššiu mozaikovitosť územia, ktorá ma na svedomí zvýšenie ekologickej stability a tiež aj diverzity, dochádza aj k zvýšeniu okrajového efektu a tým narastaniu počtu druhov na jednotku plochy – ide o takzvaný edge efect.
Poľnohospodári si jednotlivé schémy vyberajú. Ich požívaním sa môže sa zvýšiť podiel vhodnejších plodín pre prežívanie a rozmnožovanie mnohých druhov živočíchov a rastlín, znižuje sa množstvo použitých chemických látok, zvyšuje sa mozaikovitosť – pestuje sa viac plodín vedľa seba namiesto veľkých lánov.


Viac informácií o projekte LIFE11 NAT/HU/000926 Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline sa dozviete na web stránke www.falcoproject.eu, prípadne štúdia o zmenách a početnosti vtáctva: http://www.ebcc.info/index.php?ID=588

Projekt bol podporený Európskou úniou v rámci programu LIFE a významnou mierou prispieva k zlepšeniu podmienok kritériových druhov vtákov v územiach siete Natura 2000.

Danko kuvik.png FV female 91A5417.jpg R91A1565.jpg

Sokolcervenonohy_samica_web.png Uprav_4386_Jozef Chavko.jpg