Ľudský odpad ohrozuje vtáctvo

Ľudský odpad ohrozuje vtáctvo

Čo môžeme urobiť okrem toho, že sa podchvíľou pozastavíme a zhrozíme nad statusom na sociálnej sieti, videom, fotkou v novinách?

 

Tento rok pripadol Svetový deň sťahovavého vtáctva na 11. máj. Jeho témou bola ochrana vtáctva pred plastovým odpadom. Zaoberať sa touto aktuálnou otázkou v súvislosti s operencami je nepochybne na mieste, plasty v tele má napríklad prakticky každý organizmus žijúci v morskom prostredí, vrátane vtákov. Nešťastia spôsobené ľudským odpadom poznáme aj z našej domácej vtáčej ríše.

 

„Ako náš odpad vtáky ovplyvňuje? Aj zo Slovenska sú známe prípady, keď sa labute, kačice a iné vodné druhy zamotali do zvyškov rybárskych vlascov, tie sa im dostali do zobáka, okolo krídiel, alebo znehybnili nohy. Niekedy ide aj o zapichnutie háčika do zobáka. Niektoré druhy si po výstelku hniezd chodia na skládky – nebezpečné časti boli nájdené a odstránené z hniezd bocianov, hají, orlov, volaviek, mnohých spevavcov (napr. drozdov či žltochvostov). Išlo o odpady, do ktorých sa mohli zamotať mláďatá i dospelé jedince, resp. taký, ktorý ich mohol zraniť,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.

 

„Známy je dokonca prípad z hniezdenia vzácneho sokola červenonohého, ktorý sa zamotal do zvyškov povrazu, používaného na zviazanie vriec s osivom. Hospodári odpad po sebe jednoducho nechali pohodený na poli. Odtiaľ ho ako stavebný materiál na hniezdo priniesla vrana, ktorej stavba sa v nasledujúcej sezóne zapáčila práve vzácnemu sokolovi. Povraz ho uväznil, preto nedokázal odletieť a zaobstarať si potravu a uhynul. Vodné vtáky trpia nielen škodlivou potravou, ktorú im ľudia hádžu (pečivo a zvyšky jedál). Nebezpečné sú igelity, zvyšky balónov a podobne, ktoré vtáky skonzumujú a tie im v tráviacom trakte škodia. Síce nie plastovým, ale tiež nebezpečenstvom našej doby sú takzvané lampióny šťastia, zaznamenané boli prípady vtákov uhynutých po popálení ich ohňom (napríklad aj u nás veľmi vzácnej plamienky driemavej). Osobitným prípadom sú žuvačky. Po tom, ako skončia na zemi, ich nájdu drozdy, považujúc ich za svoju prirodzenú potravu – larvy hmyzu. Drozd, ktorý prehltne lepkavú hmotu, má osud spečatený,“ vysvetľuje Deutschová.

 

„Každý z nás má oveľa viac možností zmeniť veci k lepšiemu, než si myslíme, stačí malá úprava správania. Aj o tom sa hovorilo v sobotu 11. mája na exkurzii, venovanej sťahovavým vtákom, spoznávaniu a ochrane vtáctva. Organizovala ju Ochrana dravcov na Slovensku s podporou Západoslovenskej energetiky, a.s. Dobrá správa je, že ekologické správanie je stále modernejším trendom, obzvlášť u mladej generácie. Svedčí o tom aj fakt, že podujatia sa zúčastnilo viac než 100 ľudí, z toho približne polovica boli deti do 15 rokov,“ uzatvára Deutschová.

 

Doplňujúce informácie:

 

Drozd_cierny_Lucia_Deutschova.jpg Kacica_diva_Marian_Filipek_web.jpg kingfisher_plastic_web.jpg