Nomádi vtáčej ríše. Každý rok našu krajinu opúšťajú už koncom leta, aby sa počas jari vrátili, splniť si dôležitú úlohu výchovy novej generácie. Medzi vtáčích nomádov patrí aj sova myšiarka močiarna, ktorej hniezdenie na Slovensku je veľmi nepravidelné a vzácne. Tento rok sa ornitológovia z regiónu okolo Trnavy tešia nálezu až 5 teritórií.
Patrí medzi druhy, ktoré s obľubou hniezdia pri ľuďoch. Sokol myšiar si na znesenie vajec a výchovu mláďat vyberie kvetináč na parapete, vetrací otvor, policu na balkóne, a hneď máme nového podnájomníka. Mláďatká sú v rôznom štádiu vývinu, od čerstvo vyliahnutých, po také, ktoré opúšťajú svoje „balkónové“ hniezda a skúšajú prvé slobodné lety. Spoznáte ich napríklad aj podľa toho, že im ešte kde tu vykúka páperie.
Čo robia dravce a sovy v júni? Akú nezvyčajnú krajinu navštívil orol kráľovský zo Slovenska? Príroda neprestáva prekvapovať, aké netradičné situácie nastávajú pri hniezdení?
Sledovanie jedincov rôznych vtáčích druhov prostredníctvom satelitnej alebo rádiovej telemetrie prinieslo mnohé vzácne poznatky. Pomocou tejto metódy, kedy je možné sledovať pohyb jedincov v zásade nepretržite v online prostredí, sa podarilo získať unikátne dáta o pohybe, lovných teritóriách, migračných trasách, ale aj nebezpečenstvách, ktorým musia zväčša mladé jedince čeliť. Na južnom Slovensku bolo tento rok označených šesť mláďat vzácneho sokola rároha satelitnými vysielačkami, ktoré budú poskytovať aktuálne informácie o mieste ich výskytu. Projekt Vysielačky na pomoc vzácnym sokolom podporil Nadačný fond SEPS v Nadácii Pontis.
Elektrické vedenia sa stali súčasťou krajiny okolo nás. Len na Slovensku dosahuje ich dĺžka asi
35 tisíc km, celosvetovo je to viac ako 60 miliónov kilometrov. Ich výstavba a prítomnosť mení vizuálne vnímanie krajiny, má za následok rozdeľovanie biotopov a vznik bariér v rámci tzv. ochranného pásma, ktoré je určené na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky elektrickej siete. Práve tieto územia pod vedeniami môžu v krajine plniť dôležitú úlohu pri podpore prežitia mnohých druhov plazov, obojživelníkov, cicavcov a vtákov a zmierniť tak negatívne dopady klimatických zmien na biotopy.
Najmä sedia na vajíčkach a vychovávajú svoje potomstvo. Čím väčší dravec, tým dlhšie hniezdenie. 25, 40, 50, alebo 80 dní? Mláďatá sa často liahnu v noci a samičky vedia, kedy sa to stane, pretože budúce mláďa komunikuje so samičkou cez škrupinku.
Elektrické vedenia tvoria v krajine neprirodzenú bariéru a prekážku pre mnohé druhy živočíchov. Najviac však na ich prítomnosť dopláca voľne žijúce vtáctvo. Letiace vtáky sú ohrozené nárazmi do vedení, ktoré si nestihnú včas všimnúť. Najmä dravé vtáky radi využívajú elektrické stĺpy 22 kV vedenia ako odpočinkové stanovište, či na lov koristi. Čo sa však stane, keď pri dosadaní prepoja dva vodiče? Ako tomu vieme zabrániť a ochrániť ich?
