nase en dravce2

nase en sovy2

Haja tmavá (Milvus migrans)

haja tmava Vojto SzucsRozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Haja tmavá obýva rozsiahle územie v Európe, Ázii, Afrike a Austrálii. Obýva veľkú časť Európy, okrem Islandu, Britských ostrovov, Škandinávskeho polostrova, severnej časti Ruska a viacerých ďalších území- severozápadné Francúzsko, Dánsko, Sardínia, Korzika. Okrem toho veľmi riedke až ostrovčekovité rozšírenie má v Holandsku, Belgicku, Dánsku, Rakúsku, Čechách, na Slovensku, v Rumunsku, na Balkáne, vo Fínsku. Málo známe je rozšírenie v ruskej časti areálu. Za hlavné oblasti hniezdneho rozšírenia na Slovensku pokladáme lužné lesy v blízkosti Moravy, Dunaja a Latorice.

Poznávanie v prírode
Samec a samica sú rovnako sfarbené. Celkové zafarbenie je tmavohnedé, len na hlave a krku belavé. Spodok tela je bledší, hnedý s nádychom do hrdzava. Letky a chvost sú tmavohnedé. Na ohybe krídel na spodnej strane nie je bledé sfarbenie, ktoré je typické pre haju červenú. Samec je o trochu menší než samica. Hmotnosť je 750-1000 g, rozpätie krídel je 150 cm. Má dlhšie krídla ako myšiak. Chvost je vykrojený menej než u haje červenej. Pri širokom roztvorení chvosta výkroj zaniká. Haja tmavá je tmavšia ako haja červená a trochu menšia.

Prostredie
Mimo Európy často žije v mestách alebo v ich blízkosti. Na Slovensku obýva predovšetkým pahorkatiny, široké údolia medzi pohoriami, ale aj lužné lesy a nižšie pohoria. Obľubuje lesnatú krajinu prestúpenú voľnými plochami (polia, lúky), takmer vždy v blízkosti vôd, veľkých riek alebo vodných nádrží.

Ťah
Európske haje tmavé sú prelietavé až sťahovavé. Zriedkavo môžu prezimovať v blízkosti hniezdiska, prípadne tiahnuť len do južnej Európy. Väčšinou však zimujú v rovníkovej až južnej Afrike. Výrazné ťahové cesty sú Gibraltar a Blízky východ. Len málo vtákov tiahne cez Taliansko. Na zimoviská odlietajú skoro, zväčša už v druhej polovici augusta, vracajú sa v prvej polovici apríla.

Rozmnožovanie
Mimo Európy hniezdi často aj v kolóniách. Na Slovensku i v celej Európe hniezdi jednotlivo, výnimočne semikoloniálne. Často hniezdi v kolóniách alebo v blízkosti kolónií iných vtákov - volaviek popolavých, bocianov bielych. Páry sú asi trvalé a na hniezdiská priletujú oba vtáky spolu. Po prílete predvádzajú svadobné lety. Ich súčasťou je, že sa vtáky vysoko vo vzduchu zachytávajú pazúrmi a padajú spolu takmer až k zemi, pričom sa okolo seba otáčajú. Hniezda si stavajú na stromoch. Často používajú staré hniezda iných vtákov- volaviek, kormoránov, vrán, bocianov a podobne. Vo výstelke hniezd sa okrem rastlinného materiálu často objavujú aj kusy papiera, handier, umelých hmôt, špagáty a podobne. Vajíčka začínajú znášať koncom apríla, začiatkom mája. Ich počet je 2-3 a znášané sú v intervale 2-3 dní. Inkubácia začína pred znesením posledného vajca. Na sedení sa podieľajú obaja rodičia, samica viac. Zahrievanie trvá 28-32 dní. Počas sedenia nosí samec samici potravu. Najslabšie mláďa býva staršími potlačované a niekedy hynie. Na hniezde zostávajú 42-46 dní. U nás vyletujú zväčša v priebehu júla. Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku najmenej 2 roky. S rodičmi sa môžu zdržovať v hniezdnom teritóriu aj ďalší rok, pričom nie sú odháňané.

Potrava
Haja tmavá sa živí rôznou potravou. V blízkosti vôd prevažujú v potrave ryby. Inde môžu prevažovať cicavce, najmä drobné hlodavce alebo vtáky. Menej loví aj obojživelníky, najmä žaby, a plazy. Vysoký podiel môže tvoriť hmyz. Je o nej dobre známe, že často okráda o potravu iné druhy vtákov, najmä dravce. Často zbiera živočíchy zrazené na cestách. Tam, kde žije v mestách alebo v ich blízkosti, živí sa zväčša odpadkami. Veľmi často požiera zdochliny. Potravu môžu zbierať aj za letu z vodnej hladiny.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Pokles početnosti tohto druhu nastal najmä po roku 1980. Početnosť haje tmavej je v súčasnosti odhadovaná na maximálne 50 párov. Ohrozujú ju najmä lesohospodárske aktivity, keď kvôli rušeniu rodičia opustia hniezdo alebo dochádza priamo k výrubu hniezdneho stromu. V minulosti sa výraznou mierou na znížení počtu hají podieľalo trávenie, ktoré žiaľ pretrváva aj v súčasnosti. Mnoho hají stále hynie na nevhodných konštrukciách stĺpov vedenia elektrického prúdu. Ešte stále sú príležitostne zaznamenávané prípady ilegálneho odstrelu.

Použitá literatúra:

  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
  • del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
  • Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
  • Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
  • Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
  • Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.

Foto: Vojto Szucs

 

Fotogaléria našich dravcov:

Online poznávací systém

Videli ste v prírode dravca, ktorého neviete identifikovať?

Skúste náš online poznávací systém, ktorý Vám na základe niekoľkých otázok pomôže určiť aký druh ste videli.

Systém obsahuje niekoľko otázok, ktorými budete postupne prechádzať, pričom je vždy možné vybrať jednu, alebo viac z ponúkaných možností. Na konci sa vám zobrazí výsledok - jeden alebo viacero druhov, ktoré spĺňajú Vami zadané kritériá.

Copyright © 2015. All Rights Reserved.