Rozšírenie vo svete a v Európe

Sibírsko - kanadský typ rozšírenia. Obýva boreálnu tajgu Eurázie a Severnej Ameriky. Horské lesy niektorých južnejších pohorí Strednej Ázie sú osídlené izolovanými populáciami, predstavujúcimi glaciálne relikty. V Európe podobné populácie neexistujú.

Hniezdna populácia v severských štátoch: Nórsko 1000 - 10 000 párov, Švédsko 500 - 5000 párov, Fínsko 2000 - 6000 párov, Rusko približne 10 000 - 100 000 párov.

Poznávanie v prírode

Stredne veľká sova s nápadnými proporciami - veľmi dlhý chvost a úzke, tupo zakončené krídla, čím pripomína krahulca viac ako iné sovy. Dojem zosilňuje priamy obratný let s krátkymi sériami úderov krídel prerušovanými krátkym plachtením. Sedáva na vrcholcoch stromov.

Hlava je dosť veľká, s plochým temenom. Zvrchu je svetlohnedá so svetlou zadnou stranou krku a lopatkami. Zospodu je belavá a jemne priečne prúžkovaná, okrem hornej časti hrudi, ktorá je čisto biela. Závoj je belavý, silne čierno lemovaný, zamračený výraz. Oči má žlté. Na šiji svetlá a tmavá kresba a po stranách hlavy sú čierne škvrny.

Prostredie

Tajga, najmä ihličnaté lesy alebo miesta, kde borovice prechádzajú do pásma briez a zmiešaných lesov.

Ťah

Stály a prelietavý vták. Z hniezdisk v severnej časti Škandinávie sa každoročne v zime objavuje v celej baltskej oblasti, južnejšie zalieta len ako výnimočný a nepravidelný hosť.

Rozmnožovanie

Tok začína v marci. Hniezdo býva umiestnené v dutinách stromov alebo v búdkach, taktiež v starých hniezdach krkavcovitých vtákov a dravcov. Znáška je tvorená 5 - 8 vajcami, ktoré sú znášané v priebehu mája a júna. Hniezdi jeden krát do roka. Vajcia majú tvar guľatý alebo mierne oválny, ktoré sú bielej farby, niekedy slabo lesklé. Sú znášané v dvojdenných intervaloch, niekedy aj viacdenných. Samica sedí na znáške od znesenia prvého vajca 25 - 30 dní. Mláďatá sa liahnu postupne, ako boli vajcia znášané. Pohlavne dospievajú vo veku jedného roka.

Potrava

Prevažne drobní cicavce a vtáci. Z cicavcov to bývajú najčastejšie druhy hrabošovitých, Microtidae.

Loví väčšinou drobné vtáky, najmä v zime, ktoré trepotavým letom vyplaší z miest, kde nocujú.

Korisť loví z vyvýšených miest, prevažne z práchnivejúcich pňov stromov, odkiaľ pozoruje okolie. Útočí okamžite a bleskurýchle.

Ak má nedostatok potravy, začína sa potulovať.

Výskyt na Slovensku

Krahuľa hôrna na Slovensku nehniezdi, ale bola tu zaznamenaná ako migrant. Na Slovensko zaletuje veľmi vzácne. Väčšina správ o jej výskyte z územia Slovenska pochádza z 19. storočia (Ferianc 1979). Z 20. storočia existujú len štyri pozorovania tohto druhu. Z druhej polovice 20. storočia je známy len jeden záznam:

 

---

Por. číslo		Dátum	Počet ex.	Miesto		Kvadrát DFS		Pozorovateľ
1.		06.01.1998	1	Veľký Šturec		7180		Saniga

 

Použitá literatúra - sovy

• Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
• Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
• Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
• Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
• Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
• Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
• Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
• Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
• Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
• Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
• Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
• Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
• Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.