Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku

Orol krikľavý má disjunktívny areál rozšírenia. Nominátny poddruh A. p. pomarina sa vyskytuje v strednej, väčšine východnej Európy, na Kaukaze, v Turecku a v severozápadnom Iráne a je sťahovavý. Druhý poddruh, A. p. hastata, obýva východný Pakistan, sever Indie a sever Barmy a je stály. Najväčšie počty hniezdia v Bielorusku, Poľsku, Litve a na Slovensku. Na Slovensku sa jeho populácia sústreďuje do východných a severných oblastí, na západnom Slovensku je len málo párov.

Poznávanie v prírode

Samec a samica sú rovnako sfarbené- skoro jednofarebne hnedé až tmavohnedé na celom tele. Na hlave a na vrchnej časti tela je sfarbenie svetlejšie hnedé. Mladé vtáky sú tmavohnedé a s hrdzavým až žltohrdzavým sfarbením v tyle, niekedy ako úplne zreteľná škvrna a majú hrdzavožlté okraje veľkých krídelných kroviek, veľkých chvostových pier a škvrny na chvostových krovkách. Je najmenším z našich orlov rodu Aquila. Je zreteľne väčší než myšiak lesný. Dosahuje hmotnosť 1100-1700 g a rozpätie krídel okolo 150 cm. Má dlhšie a širšie krídla než myšiak a aj prstovité roztiahnutie ručných letiek je výraznejšie. Chvost je stredne dlhý. Často krúži alebo sedáva na vyvýšených miestach- na stromoch, na stĺpoch, ale aj na hrudách na poli a podobne. Pomerne často a obratne sa pohybuje po zemi.

Prostredie

Hniezdi predovšetkým v pahorkatinách a na okrajoch pohorí, ale aj priamo vo väčších horských kotlinách, v rôznych typoch lesov. V iných krajinách hniezdi najmä v lesoch na nížinách a lužných lesoch. Uprednostňuje ostrovčekovitú lesnú krajinu, kde sú lesy prerušované mokrými lúkami, pasienkami, riečnymi údoliami, močiarmi a rašeliniskami, ktoré využíva jako loviská. Vyhýba sa bezlesným územiam, vysokým pohoriam a rozľahlým neprerušeným lesom.

Ťah

Nominátny poddruh je prísne sťahovavý. Odlieta v druhej polovici septembra. Tiahne väčšinou cez Bospor, západné Turecko a východné pobrežie Stredozemného mora do Afriky. Malá časť populácie môže zimovať severne od rovníka (až v Egypte), väčšinou však zimujú v juhovýchodnej Afrike. Na hniezdiská sa vracia v pároch začiatkom apríla.

Rozmnžovanie

Na hniezdiská sa orly krikľavé vracajú už v pároch a to začiatkom apríla. Po prílete predvádzajú svadobné lety- krúženie vo výške a "hojdačku" (strmhlavý let nasledovaný vyhupnutím takmer do pôvodnej výšky). Hniezdi jednotlivo. Je veľmi verný svojmu teritóriu a aj hniezdu, ktoré je obsadzované po viac rokov. Ak stavia nové hniezdo, často použije ako základ staré hniezdo iných dravcov. Hniezda bývajú väčšinou na ihličnatých stromoch, vo výške 12-25 m. Znášanie vajec začína koncom apríla až v prvej polovici mája. Vajíčka bývajú väčšinou 2, prípadne 1, výnimočne 3. Znášané sú v intervale 3-4 dní. Inkubácia začína od znesenia prvého vajíčka a trvá 38-40 dní. Zahrieva zväčša samica, menej samec. Samec jej v tomto období obstaráva a nosí potravu. U orla krikľavého je silne vyvinutý kainizmus. Vychovanie oboch mláďat je u tohto druhu zriedkavé. Starostlivosti o mláďatá sa účastnia obaja rodičia - samec obstaráva potravu, samica kŕmi. Mláďa opúšťa hniezdo vo veku 8 týždňov - väčšinou v prvej polovici augusta.

Potrava

Orol krikľavý loví zväčša cicavce, najmä drobné hlodavce, menej aj väčšie druhy a príležitostne vtáky, najmä ich mláďatá. Ako potrava mu slúžia i plazy, obojživelníky a hmyz. Zriedkavo požiera aj zdochliny. Veľmi zriedka získava potravu obťažovaním iných dravcov.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Orol krikľavý je naším najpočetnejším orlom. Celkovo sa odhaduje okolo 800 párov. Najzávažnejšími negatívnymi faktormi sú lesohospodárska činnosť blízko hniezd počas hniezdenia, úhyny na stĺpoch smrti, v malej miere aj odstrely.

Použitá literatúra:

• Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
• del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
• Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
• Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
• Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
• Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
• Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.

Foto: Dominik Schneider

Fotogaléria našich dravcov:

• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
•