nase en dravce2

nase en sovy2

Orol krikľavý (Aquila pomarina)

Orol kriklavy Dominik SchneiderRozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku

Orol krikľavý má disjunktívny areál rozšírenia. Nominátny poddruh A. p. pomarina sa vyskytuje v strednej, väčšine východnej Európy, na Kaukaze, v Turecku a v severozápadnom Iráne a je sťahovavý. Druhý poddruh, A. p. hastata, obýva východný Pakistan, sever Indie a sever Barmy a je stály. Najväčšie počty hniezdia v Bielorusku, Poľsku, Litve a na Slovensku. Na Slovensku sa jeho populácia sústreďuje do východných a severných oblastí, na západnom Slovensku je len málo párov.

Poznávanie v prírode

Samec a samica sú rovnako sfarbené- skoro jednofarebne hnedé až tmavohnedé na celom tele. Na hlave a na vrchnej časti tela je sfarbenie svetlejšie hnedé. Mladé vtáky sú tmavohnedé a s hrdzavým až žltohrdzavým sfarbením v tyle, niekedy ako úplne zreteľná škvrna a majú hrdzavožlté okraje veľkých krídelných kroviek, veľkých chvostových pier a škvrny na chvostových krovkách. Je najmenším z našich orlov rodu Aquila. Je zreteľne väčší než myšiak lesný. Dosahuje hmotnosť 1100-1700 g a rozpätie krídel okolo 150 cm. Má dlhšie a širšie krídla než myšiak a aj prstovité roztiahnutie ručných letiek je výraznejšie. Chvost je stredne dlhý. Často krúži alebo sedáva na vyvýšených miestach- na stromoch, na stĺpoch, ale aj na hrudách na poli a podobne. Pomerne často a obratne sa pohybuje po zemi.

Prostredie

Hniezdi predovšetkým v pahorkatinách a na okrajoch pohorí, ale aj priamo vo väčších horských kotlinách, v rôznych typoch lesov. V iných krajinách hniezdi najmä v lesoch na nížinách a lužných lesoch. Uprednostňuje ostrovčekovitú lesnú krajinu, kde sú lesy prerušované mokrými lúkami, pasienkami, riečnymi údoliami, močiarmi a rašeliniskami, ktoré využíva jako loviská. Vyhýba sa bezlesným územiam, vysokým pohoriam a rozľahlým neprerušeným lesom.

Ťah

Nominátny poddruh je prísne sťahovavý. Odlieta v druhej polovici septembra. Tiahne väčšinou cez Bospor, západné Turecko a východné pobrežie Stredozemného mora do Afriky. Malá časť populácie môže zimovať severne od rovníka (až v Egypte), väčšinou však zimujú v juhovýchodnej Afrike. Na hniezdiská sa vracia v pároch začiatkom apríla.

Rozmnžovanie

Na hniezdiská sa orly krikľavé vracajú už v pároch a to začiatkom apríla. Po prílete predvádzajú svadobné lety- krúženie vo výške a "hojdačku" (strmhlavý let nasledovaný vyhupnutím takmer do pôvodnej výšky). Hniezdi jednotlivo. Je veľmi verný svojmu teritóriu a aj hniezdu, ktoré je obsadzované po viac rokov. Ak stavia nové hniezdo, často použije ako základ staré hniezdo iných dravcov. Hniezda bývajú väčšinou na ihličnatých stromoch, vo výške 12-25 m. Znášanie vajec začína koncom apríla až v prvej polovici mája. Vajíčka bývajú väčšinou 2, prípadne 1, výnimočne 3. Znášané sú v intervale 3-4 dní. Inkubácia začína od znesenia prvého vajíčka a trvá 38-40 dní. Zahrieva zväčša samica, menej samec. Samec jej v tomto období obstaráva a nosí potravu. U orla krikľavého je silne vyvinutý kainizmus. Vychovanie oboch mláďat je u tohto druhu zriedkavé. Starostlivosti o mláďatá sa účastnia obaja rodičia - samec obstaráva potravu, samica kŕmi. Mláďa opúšťa hniezdo vo veku 8 týždňov - väčšinou v prvej polovici augusta.

Potrava

Orol krikľavý loví zväčša cicavce, najmä drobné hlodavce, menej aj väčšie druhy a príležitostne vtáky, najmä ich mláďatá. Ako potrava mu slúžia i plazy, obojživelníky a hmyz. Zriedkavo požiera aj zdochliny. Veľmi zriedka získava potravu obťažovaním iných dravcov.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Orol krikľavý je naším najpočetnejším orlom. Celkovo sa odhaduje okolo 800 párov. Najzávažnejšími negatívnymi faktormi sú lesohospodárska činnosť blízko hniezd počas hniezdenia, úhyny na stĺpoch smrti, v malej miere aj odstrely.

Použitá literatúra:

  • Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
  • del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
  • Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
  • Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
  • Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
  • Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
  • Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.

Foto: Dominik Schneider

 

Fotogaléria našich dravcov:

Online poznávací systém

Videli ste v prírode dravca, ktorého neviete identifikovať?

Skúste náš online poznávací systém, ktorý Vám na základe niekoľkých otázok pomôže určiť aký druh ste videli.

Systém obsahuje niekoľko otázok, ktorými budete postupne prechádzať, pričom je vždy možné vybrať jednu, alebo viac z ponúkaných možností. Na konci sa vám zobrazí výsledok - jeden alebo viacero druhov, ktoré spĺňajú Vami zadané kritériá.

Copyright © 2015. All Rights Reserved.