Rozšírenie vo svete a v Európe
Sibírsky typ rozšírenia v tajgovej zóne Palerktídy. Izolované populácie v horských lesoch strednej Európy sú zrejme relikty z niektorých poľadových období, zatiaľ čo populácie v čínskych horách sú pravými glaciálnymi reliktami.
V palearktickej oblasti žije od Nórska po Japonsko. V Európe hniezdi forma liturata na Škandinávskom poloostrove, mimo centrálneho Ruska najjužnejsšie v jeho kaliningradskej oblasti, v Litve a v severnom Bielorusku.
Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Česko 5 - 10 párov, Poľsko 450 - 700 párov, Maďarsko 5 - 40 párov, Ukrajina 100 - 110 párov v roku 1988.
Poznávanie v prírode
Stredne veľká, z profilu guľatá hlava, chvost je dlhý a klinovitý, čo je viditeľné najmä počas letu, krídla sú guľaté. Lieta priamo, cieľavedome, podobne ako myšiak hôrny. Perie je svetlo šedo-hnedé (svetlejšie ako sova obyčajná), tmavohnedo čiarkované. Oči sú čierne v jednofarebne bežovo-šedom závoji. Zobák je žltkastý. Vrchná strana krídel je rovnomerne tmavo prúžkovaná, bez výraznej svetlej škvrny na vnútorných ručných letkách. Vrchná strana chvosta je rovnomerne a kontrastne tmavo prúžkovaná.
Prostredie
Zmiešané a listnaté lesy pralesovitého charakteru, najmä bučiny. V zime sa zatúla aj do otvoreného priestoru mimo lesa. V mimo hniezdnej sezóne, najmä v silných zimách, sa vyskytujú aj v južnejších oblastiach, prípadne až na nížinách.
Sova dlhochvostá je typickým obyvateľom lesov východnej časti Slovenska.
Ťah
Stály vták, potulujúci sa v niektorých zimách prevažne neďaleko hniezdisk. Pre východoslovenskú populáciu bola krúžkovaním doložená zimná potulka mladého vtáka 145 km severo-západne.
Rozmnožovanie
Páry si udržujú stále hniezdiská. Tok prebieha vo februári. K hniezdeniu na Slovensku používa najmä staré hniezda dravcov a dutiny. Často hniezdi i na nahnitých pahýľoch stojatých silných kmeňov. S obľubou obsadzuje aj búdky. Vlastné hniezdo nestavia a kotlinka použitého hniezdia je po ukončení hniezdenia natoľko vyplnená rôznymi zbytkami, že to isté hniezdo nemôže byť použité dvakrát po sebe. Výška hniezda od zeme je rôzna, od 3 - 20m.
Hniezdenie začína v prvej polovici marca. Počet vajec v znáške je závislý od množstva dostupnej potravy, v rokoch chudobných na potravu k zahniezdeniu páru ani musí dôjsť. Počet vajec v znáške sa pohybuje od 3 - 6 ks, v rokoch bohatých na potravu môže byť až 6 vajec v znáške. Tvar vajec je guľatý, sú bielej farby, slabo lesklé. Sedenie na vajciach začína od znesenia prvého vajíčka. Sedí iba samička, ktorej samec prináša potravu. Dĺžka sedenia na vajciach je 27 - 29 dní. Mláďatá sa liahnu postupne, starostlivosť o mláďatá preberajú obaja rodičia, pričom samec zabezpečuje potravu, ktorú im samica odovzdáva a trhá. Starostlivosť o mláďatá v hniezde trvá asi 34 - 35 dní, potom mláďatá hniezdo opúšťajú a rodičmi sú aj naďalej dokrmované na okolitých stromoch.
Potrava
Loví predovšetkým v redších lesoch alebo v krajine parkovitého typu. Korisť hľadá najmä z pozorovateľne, avšak niekedy aj za letu, a to v noci, ale aj za šera. Pri hľadaní koristi sa orientuje sluchom, ale aj zrakom.
Korisťou sovy dlhochvostej sú takmer výhradne drobné zemné hlodavce, cicavce do veľkosti veveričky, vzácne vtáci do veľkosti havrana, ale aj hmyz a obojživelníci. Na rozdiel od sovy obyčajnej chytá korisť prakticky iba na zemi.
Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Hniezdna populácia na Slovensku je odhadovaná na 700 - 1000 hniezdnych párov. Ako typický lesný druh je zo strany človeka ohrozovaný najmä lesohospodárskou činnosťou, predovšetkým ťažbou starých porastov s polozhnitými pahýľmi kmeňov stromov a veľkými dutinami.
Početnosť druhu možno významne pozitívne ovplyvniť inštaláciou polobúdok s rozmermi 40x40x60 cm, s výškou umiestnenia 3 - 6m.
Použitá literatúra - sovy
- Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
- Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
- Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
- Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
- Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
- Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
- Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
- Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
- Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
- Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
- Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.
Foto: Karol Šotnár
