Tlačová správa 
V letných horúčavách veľmi rýchlo vysychajú prirodzené zdroje vody pre vtáctvo. Pomôcť im môžeme vytvorením bezpečného prístupu ku existujúcim vodným plochám, alebo, ak nie sú naporúdzi, prípravou nového napájadla. Pri dodržaní prostých zásad tak pomôžeme vtáctvu zvládnuť tropické dni a možno aj prežiť.
Hodiny a dni strávené v letných horúčavách uprostred obilných polí. Slnko páli, žatva sa blíži, dochádza čas. Vieme, že niekde "tam" leží klenot a ak ho nenájdeme včas, pokosí ho kombajn...
Po nedeľňajšej hríbovačke dňa 3.6.2018 nad obcou Kanianka v Strážovských vrchoch sme si sadli nad lesnú cestu a čistili huby. Iba pár metrov pred nami sa ozývala samica kuvička vrabčieho. Porast asi 60 - 80 ročný v zložení dub 49 %, smrekovec 49%, buk 2%, no žiadna jedľa , ani smrek. Naozaj netypický biotop pre túto najmenšiu európsku sovičku.
Tlačová správa 
Päť mláďat sokola myšiara dostalo nový domov v náhradných hniezdach pri Kolárove a na Hornej Nitre. Ide o druh, ktorý sa prispôsobil životu v mestách, na úspešné vyhniezdenie mu stačí kvetináč, dostatočne veľký výklenok alebo zabudnuté vedro na balkóne. Ornitológovia odhadujú, že v intravilánoch miest a obcí na Slovensku žije asi tisíc párov sokola myšiara. Jeho jedálny lístok pozostáva najmä z hlodavcov, pomáha tak ľuďom regulovať ich počet v prírode.
Tlačová správa 
Sokol červenonohý dostal pomenovanie podľa svojich červených nôh. Keď bol ešte na Slovensku oveľa hojnejším druhom, nazývali ho bežní ľudia i dymovým. Tento dravec je dnes u nás extrémne vzácny, v slovenskej krajine sa nachádza len jediné územie, kde hniezdi. Odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku zistili, že sa sem sokoly úspešne vracajú po svojich cestách z Afriky. Ako je to možné?
S Viktorom Prachárom*, sme dnes (27.6.2018) kontrolovali hniezdo v pohorí Malé Karpaty. Išlo o preverenie informácie od lesníkov, ktorí sa vyjadrili, že v ich oblasti hniezdi orol kráľovský. Na naše veľké prekvapenie som na lokalite zistil, že prilietajúca samica nie je druhom, ktorý sme čakali, ale že ide o orliaka morského (na fotografii možno poznať samicu podľa medzery v ľavom krídle). Samici z pazúrov visela korisť, najskôr zvyšky srnčaťa (noha s kopýtkom), samozrejme orliaky srnča neulovili, zrejme ho našli usmrtené po aktuálne prebiehajúcej žatve a kosbe na poliach. Na lokalite sa objavil aj samec, ktorý len opatrne z diaľky pozoroval situáciu. Potom sme uvideli aj vyletené mláďa, asi 100 m nad hniezdom.
Sokol červenonohý na Slovensku
Na konci 90-tych rokov u nás hniezdilo 60 až 70 párov sokola červenonohého (kobcovitého). Na niektorých lokalitách juhozápadného a juhovýchodného Slovenska to bol takmer bežný druh. Výrazné zmeny poľnohospodárskej krajiny (vrátane chemizácie prostredia) spôsobili, že sa tento sokol, pre sfarbenie samčeka ľudovo nazývaný aj dymový, začal z prírody vytrácať. Napokon, v roku 2012, už na Slovensku nebol zistený ani jediný pár.
Práve vtedy sme sa pustili do ambicióznej misie – zabrániť úplnému vymiznutiu druhu zo slovenskej prírody. V piatich Chránených vtáčích územiach (CHVÚ), kde v minulosti hniezdil, sa začal realizovať projekt „LIFE REDFOOT“ s podporou Európskej únie. Postupne sa potvrdil kladný výsledok inštalácie búdok, výsadby stromov, zmeny hospodárenia či intenzívneho monitoringu – návrat sokola červenonohého na Slovensko a úspešné hniezdenie!
Od roku 2013 počet párov vzácneho druhu rastie. Doposiaľ najvyšší zaznamenaný počet vyletených mláďat – 43, nás potešil v roku 2018, kedy na spoločnej lokalite hniezdilo rekordných 18 párov. Jedná sa o jediné známe hniezdisko druhu, paradoxne pod najväčším tlakom z hľadiska intenzívneho využívania ornej pôdy.
