Genocída sokolov rárohov v Kazachstane má dva dôvody
1. vykrádanie profesionálnymi zlodejmi a
2. úhyny na elektrických stĺpoch
Sokol rároh (Falco cherrug) patril v Kazachstane medzi bežné druhy (Korelov, 1962). Dnes je však zaradený do červenej knihy so statusom silne ohrozeného druhu. Rároh, patrí medzi obľúbené druhy arabských sokoliarov, bol z Kazachstanu dlhodobo exportovaný, no zvyčajne v počte nie viac ako niekoľko desiatok jedincov ročne. Prvé legálne skupiny lovcov vznikli v nezávislom Kazachstane po rozpade ZSSR v roku 1992 a dostali povolenie od vlády pre odchyt rárohov z prírody. Z Kazachstanu už boli exportované stovky sokolov, v strede 90-tych rokov každoročne vyše 1000 jedincov (Sklyarenko, 1995). Legálne skupiny chytajú vtáky najmä počas jesennej migrácie na miestach ich zhromažďovania, ktoré boli súčasne aj hlavnými hniezdnymi oblasťami. Boli to terénne zníženiny Zaysanskaya a Alakolskaya, pohorie Syugatinskaya, jazerná oblasť západný Balkhash a púšť Betpak – Dala.
Napriek faktu, že počty rárohov rok od roka klesali a ministerstvá o tom boli informované, odchytové kvóty boli každoročne zvyšované. Saudská Arábia mala povolenie na odchyt 25 sokolov v roku 1995 a skupiny lovcov zo 4 krajín s povolením na 165 rárohov chytali rárohy v Kazachstane v roku 1999. V roku 2000 bolo predložených dokonca viac žiadostí na ministerstvo, ktoré požadovalo od zoologického inštitútu odobrenie odchytu 200 jedincov.
Od roku 1992 sa objavilo aj množstvo nelegálnych skupín lovcov. Lokálne zločinecké skupiny, ktoré organizovali odchyt rárohov a odkupovali z hniezd vybrané mláďatá od miestnych ľudí, vznikli tiež od r. 1993.
Médiá vytrvalo odhadovali hodnotu rároha na mystickú sumu 50 – 70 tisíc dolárov a špekulácie o obchodoch viedli miestnych ľudí k vykrádaniu sokolov.
V posledných rokoch vykrádači získali výrazné skúsenosti a vedia mnoho o biológii rároha a o požiadavkách na trhu. Chytané sú najmä samice a z toho dôvodu bola pohlavná štruktúra populácie nevhodne zmenená k zvýšenému podielu samcov. V minulosti bola hniezdna populácia vo východných regiónoch odhadovaná na 400 – 450 párov. V posledných 15-tich rokoch sa tento počet znížil na zostávajúcich 120 – 145 párov. Z ôsmych monitorovaných hniezd v púšti Betpak – Dala bolo v roku 1999 aktívne iba jedno (Levin, 2003). Iba 22 (29,3%) zo 75 kontrolovaných hniezdnych teritórií bolo obsadených v celom východnom Kazachstane.
Principiálny súvis s nízkou hniezdnou úspešnosťou druhu vo východných regiónoch má predovšetkým vykrádanie hniezdnych lokalít. Počet neobsadených hniezdnych teritórií počas hniezdnej sezóny 2006 stúpol štvornásobne v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2005.
Druhou najdôležitejšou príčinou poklesu početnosti sokolov rárohov sú časté úmrtia na nadzemných elektrických vedeniach 6 – 10 kV. Podľa údajov od S. V. Starikova (1996/1997) bolo v rokoch 1990 – 1993 usmrtených 68 rárohov v zníženine Zaysan. Počet na vedeniach usmrtených rárohov je veľký: počas monitorovania 95 km dlhého úseku vedenia na severnej strane jazera Zaysan 29. – 30. 9. 1993 bolo nájdených 30 jedincov a počas monitorovania 400 km dlhého úseku vedenia na južnej strane jazera Zaysan 20. – 26. 10. 1993 bolo nájdených 27 jedincov (8.6% všetkých usmrtených dravcov a 6.6% všetkých usmrtených vtákov).
Ďalším dôležitým dôvodom absencie hniezdiacich rárohov vo východných regiónoch je pokles početnosti syslov druhu Spermophilus erythrogenys a S. undulatus a druhu Rhombomys opimus trvajúce viac ako 10 rokov. Oba druhy tvoria dôležitú potravnú základňu sokola rároha. Aj keď v súčasnosti sú počty syslov stabilné, alebo aj vzrastajú v mnohých oblastiach, napriek tomu stavy rárohov výrazne klesajú. Podľa informácií z arabských krajín, záujem o dravce v posledných dvoch rokoch výrazne klesol. Ubudlo počtu stretov medzi políciou a majiteľmi rárohov. Avšak dlhodobé sledovanie hniezdnych teritórií rárohov v rôznych oblastiach Kazachstanu ukazuje pokračujúce pomalé a kontinuálne klesanie počtu hniezdnych párov. Dôvodom je neuveriteľná bezohľadnosť pri odchytoch vtákov z prírody pre účely chovov v zajatí.
Štátny program „Obnova populácie sokola rároha v juhovýchodnom Kazachstane“ bol realizovaný v roku 2007. 60 rárohov chovaných v centre Sunkar bolo vypustených do prírody. Pre rozsiahlu propagáciu tejto aktivity v médiách sa v septembri objavili zlodeji, ktorý chceli sokoly v oblasti vypustenia odchytiť. Správca oblasti zaznamenal 3 prípady nálezu pascí s holubmi.
Z uvedených skutočností vyplýva, že osoby zapojené do obchodu so sokolmi rárohmi v Kazachstane sú profesionálny zlodeji. Rovnako vážnosť má aj vysoká miera korupcie štátnych úradníkov, ktorí veľkoryso vydávajú povolenia na odchyt a vyberanie mláďat z prírody. Spôsoby a cesty exportu rárohov z Kazachstanu do krajín okolo (Perzského) zálivu sú funkčné. Blokovanie týchto ciest na hraniciach je jednou z efektívnych metód boja proti nezákonnému obchodu so živočíchmi v Kazachstane a zastavenia znižovania počtu sokola rároha (Levin, A.S, 2008).
Nelegálny obchod s rárohom označil ako najvýznamnejšiu príčinu jeho úbytku aj známy ornitológ Galushin et.al. 2001, a to pre európsku časť Ruska. Zastavenie tohto nezákonného obchodu uviedol ako prvú prioritu opatrení pre ochranu druhu, ako aj iných druhov veľkých sokolov. Je nepochopiteľné, že napriek tomu že sokoly rárohy je pomerne jednoduché odchovať v zajatí, napriek tomu dochádza k masívnemu plieneniu populácie vo voľnej prírode.
Použitá literatúra:
Levin A.S., 2008. Conservation problems of the Saker Falcon in Kazakhstan. Raptors Conservation 2008, 12, 48 – 55.
Galushin V., Moseikin V., Sanin N. Saker Falcon breeding range and populations in European Russia. Proceedings of the II international Conference on the Saker Falcon and Houbara Bustard, Mongolia 1-4 july 2000, 34-43.
Z anglického jazyka s použitím uvedenej literatúry upravil Martin Dobrý
