Vtáčia prvá pomoc a rehabilitácia

AKO POSTUPOVAŤ

• Zranené, alebo inak hendikepované jedince vyžadujú odbornú starostlivosť a poskytnutie odbornej pomoci včas môže byť pre ich prežitie rozhodujúce. Akékoľvek problémy, napríklad nález zraneného jedinca, opustenie mláďaťa dlhšiu dobu (neprítomnosť rodičov), ohrozenie mláďat alebo hniezda, prípadne iné situácie, ktoré vyžadujú odborný prístup, je potrebné bezodkladne oznámiť a konzultovať s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody SR (kontakty na jednotlivé pracoviská nájdete na www.sopsr.sk) alebo s pracovníkmi odborných organizácií (kontakt na RPS: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., 0911 882 626). Ak je to nevyhnutné, zranené jedince sú umiestnené do niektorej z rehabilitačných staníc na Slovensku (zoznam zariadení nájdete tu). Interaktívna mapa chovných zariadení.
• Ak mláďa nie je zranené, spravidla ho stačí umiestniť na vyvýšené miesto – keď vieme kde sa nachádza hniezdo, z ktorého mláďa vyletelo, ideálne je ho vrátiť do hniezda, alebo čo najbližšie k hniezdu v mieste nálezu. Mláďa môžeme posadiť na konár, múrik, parapet a pod., mimo dosahu psov, mačiek a detí, ktoré by mu mohli ublížiť. Rodičia sú schopní mláďa dokŕmiť aj mimo hniezda, veľmi dobré je keď máte možnosť odsledovať, či sa mláďa udrží na konári a či ho rodičia chodia kŕmiť. Určite nie je vhodné odnášať zdravé mláďa z hniezdiska, ak mu nehrozí nebezpečenstvo.
• Všetky druhy vtákov sú na Slovensku zákonom chránené. V zmysle zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, § 35, ods. (6) Kto nájde chorého, zraneného, poškodeného alebo uhynutého chráneného živočícha, ktorý nie je druhom podľa odseku 4 (ďalej len "celoročne chránený živočích"), v jeho prirodzenom prostredí alebo ten, kto celoročne chráneného živočícha pochádzajúceho z voľnej prírody náhodne odchytí, zraní alebo usmrtí, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k jeho nálezu, zraneniu alebo usmrteniu došlo, organizácii ochrany prírody, ktorá určí ďalšie nakladanie s ním. Ak je nálezom chránený živočích, ktorý je poľovnou zverou, oznámi nález okresnému úradu.

NAŠLI STE PORANENÉHO ŽIVOČÍCHA?

Prvým signálom, že ste našli poraneného živočícha, je jeho neprirodzené správanie, predovšetkým strata plachosti, výrazne znížené únikové reakcie, neprirodzené držanie tela, ovísanie krídla, viditeľné zranenia, krvácanie a pod.

AKO MANIPULOVAŤ S PORANENÝM JEDINCOM

• Prevažná väčšina živočíchov je chránená viacerými zákonmi, ktoré sa dotýkajú aj manipulácie s nimi a preto je potrebné držbu živočíchov obmedziť len na nevyhnutnú dobu v záujme záchrany. Čím skôr kontaktujeme odborníkov, tým je väčšia šanca na jeho záchranu. Odchyt živočícha by mal realizovať iba kompetentný pracovník. Ak je odchyt pre záchranu živočícha nevyhnutný, treba ho zrealizovať veľmi opatrne, aby nedošlo k zraneniu. Odchytenie poraneného jedinca si vždy vyžaduje šetrný prístup. Najčastejšie sa stretávame s poranenými vtákmi, ktoré možno odchytiť do ľahkej prikrývky, deky, väčšej handry (nikdy nie do igelitu). Odchyteného jedinca možno umiestniť do primerane veľkej papierovej krabice, do ktorej vyrežeme otvory na prístup vzduchu a umiestnime v kľudnej tmavej miestnosti. Účelom je predovšetkým zníženie pohybových aktivít a následných možností zhoršenia rozsahu zranení do príchodu kompetentnej osoby.
• Pri zlomenine musí končatina ostať v prirodzenej polohe. Bez dostatočných skúseností živočícha neošetrujte.

KŔMENIE NÁJDENÝCH ŽIVOČÍCHOV

Kŕmiť je možné len životaschopné jedince, určite nie apatické a vysilené, ktoré spravidla potravu ani neprijímajú, alebo môžu v dôsledku vyčerpania uhynúť. Dravcom a sovám podávame výlučne surové mäso po kúskoch – ideálne hydinu, nikdy nie bravčové mäso, ani mäso príliš studené či tepelne upravené.

Krídla okolo nás

(článok bol v upravenej podobe publikovaný v časopise Vitalita 9/2013)

Text: Lucia Deutschová

Máj je začiatkom obdobia, kedy sú ľudia v RPS najviac zaneprázdnení. Okrem terénnych pracovníkov, ktorí monitorujú, krúžkujú a lozia pritom na skaly či stromy a venujú sa množstvu ďalších aktivít, majú plné ruky práce aj kancelárnici. Každý deň totiž ľudia nahlásia niekoľko prípadov nálezu operenca, najčastejšie mláďatka, ktoré sa vo väčšine prípadov zatúlalo do rôznej vzdialenosti od hniezda. Často sa tiež jedná o prípady, kedy v blízkosti ľudí zahniezdi dravý vták či sova a oni netušia, ako v týchto situáciách postupovať.

Sokol myšiar (Falco tinnunculus)

Ľudské obydlia si na hniezdenie vyberá veľmi často sokol myšiar, ľudovo nazývaný tiež pustovka, či poštolka. Je to malý druh sokola, ktorý sa prispôsobil životu v intraviláne, takže okrem voľnej krajiny ho môžeme pozorovať aj napríklad medzi panelákmi. Neprepočuteľný je aj jeho výrazný hlasový prejav, ktorým sa dorozumieva pár medzi sebou, či s mláďatami, prípadne ide o obhajovanie teritória. Tak ako žiaden zo sokolov, ani tento druh si nestavia vlastné hniezdo – uspokojí sa s črepníkom, vetracím, či iným otvorom v stene, alebo vhodnou plošinou v rámci rôznych objektov. Ak sokol myšiar zahniezdi vo vašom okolí, môžete sa tešiť na vzácne okamihy, kedy bude možné pozorovať napríklad kŕmenie mláďat, či ich prvé pokusy o lietanie. Jediné, čo sokolík potrebuje, je dostatok kľudu, aby bolo zabezpečené nerušené hniezdenie. Inkubácia vajec trvá približne 4 týždne a po vyliahnutí potrebujú mláďatká trochu dlhší čas na to, aby boli pripravené na opustenie hniezda. Často sa stane, že ich prvé lety dopadnú neúspešne a mláďatá dosadnú unavené na zem, či na balkón nič netušiacich ľudí, prípadne vypadnú z hniezda ešte predtým, než sú na to pripravené. Toto sú najčastejšie prípady, kedy ľudia nachádzajú mladé operence mimo hniezda. Predpoklad, že je potrebné ich vziať domov a tam kŕmiť, je však väčšinou nesprávny. Ak totiž nájdené vtáča nie je zranené, ani príliš vyčerpané, nie je vhodné ho z miesta odnášať. Ideálnym riešením je vždy zistiť, kde sa nachádza hniezdo a ak je to možné, umiestniť mláďa čo najbližšie k nemu tak, aby ho rodičia našli a pokračovali v kŕmení (pomôžu im aj hlasové prejavy hladných mláďat). Možnosťou je tiež vyložiť najdúcha na vyvýšené miesto, ktorým môže byť oplotenie, múr, konár stromu, aby sme ho uchránili napríklad pred psami či mačkami. Ak je vtáča zranené, alebo ak si netrúfate s nájdeným jedincom manipulovať, je potrebné čo najskôr kontaktovať úrad životného prostredia, prípadne Štátnu ochranu prírody, alebo našu organizáciu. Kontaktné údaje sú dostupné na internetových stránkach jednotlivých pracovísk, podľa oblasti pôsobnosti. Zranené, či inak hendikepované jedince sú v prípade potreby umiestňované do niektorej z rehabilitačných staníc v rámci celého Slovenska, prevádzkovaných rôznymi organizáciami.

Myšiarka ušatá

Ďalším druhom, na ktorého prítomnosť obyvatelia miest upozorňujú, je nádherná sova myšiarka ušatá. Pôvod jej mena vysvetľujú roztomilé ušká. Podobne ako sokol myšiar, ani táto sova si nestavia vlastné hniezdo, ale využíva stavby iných druhov, napríklad strák, ukryté často v skupinkách stromov na cintorínoch, v záhradách, parkoch, či iných verejných priestranstvách. Výskyt sovy mnohým ľuďom prekáža, najmä z dôvodu pomerne hlasného, plačlivého pískania, ktorým sa ozývajú mláďatká, ktoré sa po opustení hniezda ešte približne 2 týždne zdržiavajú v jeho okolí. Snažíme sa preto na ľudí apelovať, aby boli tolerantní a sovám neubližovali. Aj myšiarky môžu hniezdo opustiť predčasne, postup je rovnaký ako v predchádzajúcom prípade.

Myšiarku ušatú môžete pozorovať aj v zime, na niektorom mieste v kŕdľoch niekoľko desiatok až stoviek jedincov. V tomto období totiž myšiarky na vhodných miestach vytvárajú zimné zhromaždiská. Sú však také nenápadné, že môžu nášmu oku uniknúť, spoľahlivým indikátorom ich prítomnosti sú tzv. pobytové znaky, ako vývržky (nestrávené, vyvrhnuté zvyšky potravy v podobe šedastých šúľkov) pod stromami a biele „striekance“ na kmeni či konároch.

V prípade sokola myšiara a myšiarky ušatej prosíme ľudí o trpezlivosť a ústretovosť. Nielen v prípade jednotlivcov, ale napríklad aj pri rekonštrukcii budov, kedy je potrebné so zodpovednou firmou dohodnúť časový odklad, alebo špeciálny režim počas dňa. Len v núdzových situáciách je možné pristúpiť k premiestneniu mláďat do náhradných hniezd, čo je však riešenie stresujúce tak pre mláďatá, ako pre ich rodičov. Niekedy tiež realizujeme prekládku hniezda do búdky, ktorá je umiestnená v blízkosti pôvodného hniezda, ale v bezpečnejšom prostredí. Odmenou za pozitívny prístup je pohľad na krásne mladé sokolíky a sovičky, ktoré sa aj vďaka pomoci ľudí vydajú na púť životom. Môže to dosvedčiť množstvo ľudí, ktorí sa s nami delia o svoje zážitky a tešia sa zo spoločnosti operencov.