Featured

Sokol sťahovavý – kráľ skál

UPR91A8561bbb Na svete obýva takmer celú planétu 19 poddruhov, obýva všetky kontinenty a všetky klimatické oblasti od brehov južnej Afriky až po juh Grónska, hovorí sa tomu teda, že je kozmopolitným druhom. Na území strednej Európy žije poddruh s vedeckým názvom Falco peregrinus peregrinus. Napriek svojej úspešnosti v 50 – 60 rokoch 20 storočia z Európy takmer vymizol kvôli vtedajšiemu zaslepenému prístupu k využívaniu vysoko toxického pesticídu – DDT.

Prvé správy o hniezdení sokola sťahovavého na Slovensku sa z hĺbky dejín vynárajú z obdobia medzi prvou a druhou svetovou vojnou z roku 1918. Sokol sťahovavý vtedy obýval vhodné lokality na celom území Slovenska. Až začiatkom 70 - tich rokov kedy začalo bezuzdné „práškovanie“ pesticídmi DDT osireli jeho hniezdiska a po roku 1970 nebolo na Slovensku známe hniezdenie ani jediného páru.

Dlhých 24 rokov trvalo kým sa populácia pomaly spamätala a dochádzalo k postupnej obnove obsadenia hniezdisk. Prvý pár na Slovensku zahniezdil v roku 1994 v centrálnej časti Malých Karpát a do roku 2015 obsadili sokoly na celom území Slovenska takmer všetky historické hniezdiska. Osobitným špecifikom sokolov sťahovavých je, že si nedokážu postaviť vlastné hniezdo a aj pre to hniezdia výlučne na skalách či už v hniezdach postavených krkavcami, alebo využívajú skalné lavice a dutiny pod prevismi.

Pri pohľade zhora sú Malé Karpaty len akýmsi tenkým pásom pohoria o dĺžke asi 100 km a priemernou šírkou 12 km, avšak sokol sťahovavý tu našiel vcelku dobré podmienky a keď sa vrátil na svoje historické hniezdiska najprv z nich vyhnal sokoly rárohy a vyhrával aj v súbojoch s krkavcami a obsadil ich hniezda. Až vyše 60 % párov sokolov hniezdi v hniezdach krkavcov. Krkavce sú majstrami v stavbe hniezd, dokážu ich postaviť aj na najneprístupnejších miestach pod prevismi, chránené pred vetrom a dažďom a to je pre úspešnosť výchovy mláďat sokolov dôležité. Našťastie Malé Karpaty aj napriek nevýraznému zastúpeniu krasových biotopov poskytuje dobré podmienky viacerým párom.

Keď je nedostatok potravy sokoly jednoducho nezahniezdia. V Malých Karpatoch obvykle vychovajú priemerne 2 – 3 mláďatá. Samica znáša približne v polovici marca a až do obdobia kedy mláďatá trochu podrastú sa nepohne od hniezda a stráži ho naozaj dôrazne. Vtedy sa o ňu a o mláďatá stará len samec, najčastejšie výrazne menšie samce lovia predovšetkým glezgy, škorce, drozdy, na väčšie vtáky si trúfnu len výnimočne. Keď je potrebné získať viac potravy pre dospievajúce mláďatá začne loviť aj samica. Ale hlavným tajomstvom prežívania sokolov spočíva v ich neuveriteľných loveckých schopnostiach. Vše pol kilogramový samec a vyše kilogramová samica sú doslova ako okrídlené projektily. Lov prebieha vo vysokých rýchlostiach takže nedokážu korisť uloviť na zemi, ale vo vzduchu sú obdivuhodne obratní. Ich telesná stavba umožňuje aj pomalé krúženie, ale aj neskutočne rýchly vodorovný let, či takmer kolmé pády aj z niekoľko stometrových výšok. Pozorovať ich pri vzdušných akrobaciách je prekrásny zážitok.

Dopad vyrušovania v dôsledku narastajúceho civilizačného tlaku si už dnes u mnohých druhov vyžaduje manažment ochrany, ani sokol sťahovavý nie je výnimkou. Ochrana dravcov na Slovensku – RPS pravidelne monitoruje väčšinu párov na celom území Slovenska, sleduje vývoj hniezdenia, ohrozené hniezda sú strážené, s orgánmi ochrany prírody sú zabezpečované obmedzenia pre rušivé spôsoby obhospodarovania v priamej blízkosti hniezdísk, dokumentuje úspešnosť hniezdenia a pri ochrane spolupracuje s relevantnými organizáciami. Za kľúčovú možno považovať spoluprácu s organizáciou James a možno konštatovať, že sa podarilo nájsť vo väčšine prípadov kompromis medzi záujmami skalolezenia a ochranou sokola sťahovavého. Je potešujúce, že sú rešpektované a nadradené záujmy ochrany sokolov nad záujmami skalolezenia v miere, ktorá vyhovuje obom stranám.

Som presvedčený, že sokol sťahovavý si zaslúži ochranu nielen pre to, že je dôležitým článkom stability populácií mnohých druhov vtákov ale aj pre jeho nenahraditeľnú prítomnosť, mŕtva skala očividne ožíva vďaka sokoliemu kriku, dravca ktorého rešpektujú všetky vtáky, ktorého sa aj orly boja, ktorý je nekompromisným kráľom skál.

Jozef Chavko
Predseda RPS

Pozn.: Článok bol pripravený v rámci spolupráce s organizáciou James a publikovaný v lezeckom sprievodcovi Záhorie - Skaly na Slovensku I., ktorý zostavil Vlado Linek.