Strávila som už 11 vzácnych rokov v organizácii Ochrana dravcov na Slovensku - v spoločnosti ľudí, ktorých vášňou je ochrana prírodných hodnôt tam, kde človek zasiahol a zachovanie drahocenných území, ktoré si zachovali prirodzenú povahu. V centre našej pozornosti sú predovšetkým dravce a sovy. Naučila som sa, že svoje hniezda si stavajú na starých, pevných stromoch, vyberajú si dutiny v prestarnutých porastoch. Tu sa cítia bezpečne, nachádzajú tu dostatok potravy, miest na odpočinok, sú súčasťou veľkého systému – ekosystému, ktorý sa tu rozvinul. Jednotlivé zložky sú na seba naviazané, všetko je dynamické, mení sa a vyvíja. Príroda zariadila, aby tento proces vývoja ekosystému smeroval k jeho rovnováhe (klimaxu).
Absolútne sa stotožňujem s výrokom Čo zaseješ, to budeš žať. Znamená to, že aké správanie prejavujeme voči zvieratám, ľuďom, prírode, skrátka všetkému okolo nás, také nám oni vracajú a tak vyzerajú naše životy. Naše okolie je obrazom nášho správania – toho, ako veci riešime a ako k nim pristupujeme.
Myslím si, že my ľudia sme na Zemi na návšteve, kde nám boli veľkoryso ponúknuté zdroje našej planéty, aby sme ich využívali rozumne a s rešpektom. S rešpektom voči prírode, voči ostatným a voči sebe. Na tento spôsob zužitkovania prírodných zdrojov bol zavedený veľmi pekný pojem – trvalo udržateľné využívanie. Princípom tohto prístupu je využi, no neznič a zachovaj. Základom je ohľaduplnosť a komplexný pohľad, teda nadradenie zachovania rovnováhy a úcta voči prírodným procesom pred sledovaním iných záujmov.
Ak necháme prírodu realizovať svoje procesy, napríklad aj v Tatrách, odmení sa nám obrovským bohatstvom, ktoré budeme môcť využívať. Rozumne a dlhodobo.
Do pozornosti odporúčam nasledovné príspevky, zaoberajúce sa touto témou:
Rozhovor pre rozhlas s Erikom Balážom od 19. minúty
