Hlavné mesto Bratislava má množstvo prívlastkov, často aj negatívnych súvisiacich s nedostatkom a ubúdaním zelene. Avšak pod mesto patria aj veľké plochy lužných aj karpatských lesov, ktoré siahajú až po Borinku či Svätý Jur.Práve v týchto lesoch žije niekoľko druhov sov.
Najčastejším druhom je sova obyčajná (Strix aluco), ktorá je veľmi prispôsobivá a obýva prakticky každý aj menší les. Počas dňa skryto odpočíva v dutine alebo korune stromu, no prezradí sa spravidla po západe slnka kontaktným volaním “kuvik”, prípadne húkaním alebo aj rôznym vreskotom. Väčšina hlasov v nočnom lese patrí práve tomuto zaujímavému tvorovi. Veľmi dobre sa sovy dajú pozorovať (počúvať) v Bratislavskom lesoparku na Železnej studničke najmä na jar a jeseň.
Typický obyvateľ okrajov lesov, remízok, stromoradí a parkov aj v centre mesta je myšiarka ušatá (Asio otus). Najčastejšie ju objavíme v meste v parkoch, keď po zotmení je počuť mláďatá ozývajúce sa pískaním. Týmto pískaním dávajú o sebe vedieť rodičom, aby im doniesli potravu. V Bratislave hniezdi v starých hniezdach vrán, v parkoch a na cintorínoch ako aj v skupinách stromov pri panelákoch. Zaujímavé je vytváranie zoskupení počas zimy, avšak na území mesta zimujú malé skupiny prípadne jednotlivci.
Veľmi zaujímavým je výskyt niekoľkých párov výra skalného (Bubo bubo) v bývalých lomoch v okolí mesta. Výr je naša najväčšia sova, prezradí sa na jar a jeseň húkaním za súmraku. Ideálne podmienky na pozorovanie tejto sovy nájdeme na západných svahoch Devínskej Kobyly, skadiaľ je počuť aj jedince v lužných lesoch okolo rieky Moravy.
Opakom veľkosti výra je výrik (Otus scops), ktorý je veľký približne ako drozd. Má veľmi nenápadné sfarbenie a počas dňa je takmer nemožné ho spozorovať keď odpočíva pri kmeni stromu. V okolí mesta je iba niekoľko záznamov o jeho výskyte, ale je možné, že uniká pozornosti. Cez Slovensko prechádza migračná trasa výrikov, keďže je to sťahovavý druh. Koncom apríla je preto možné počuť ozývanie sa výrikov z okrajov lužných lesov okolo vodných tokov ako sú rieka Morava, Malý Dunaj a ich prítoky. Na Slovensku osídľuje aj parky a staré záhrady.
Cez zimu je niekedy možné spozorovať či vyplašiť z lúky zimných hostí - myšiarky močiarne (Asio flammeus). Na rozdiel od myšiarok ušatých majú menšie perové “ušká” a uprednostňujú oddych na lúkach a mokradiach s vyšším porastom. Vzácne sa s nimi môžeme stretnúť na lúkach pri rieke Morava, kde niekedy odpočívajú a lovia potravu. Zriedkavo môžu odpočívať spolu s myšiarkami ušatými na denných stanovištiach.
Naše hlavné mesto má unikátnu polohu pri sútoku dvoch riek, ktoré sú obklopené pohorím Malé Karpaty a nížinami. Výsledkom je vysoká diverzita biotopov a druhov, ktoré často zavítajú priamo do mesta. Sovy nie sú výnimkou a využívajú dané bohaté možnosti mesta a jeho okolia a dotvárajú jeho charakter z ekologického hľadiska.
Článok je výstupom Malého členského projektu RPS 2016, ktorý sa realizoval s podporou Západoslovenskej energetiky, a.s., pod programom 3D od ZSE. Viac sa dozviete tu.
