Po nedeľňajšej hríbovačke dňa 3.6.2018 nad obcou Kanianka v Strážovských vrchoch sme si sadli nad lesnú cestu a čistili huby. Iba pár metrov pred nami sa ozývala samica kuvička vrabčieho. Porast asi 60 - 80 ročný v zložení dub 49 %, smrekovec 49%, buk 2%, no žiadna jedľa , ani smrek. Naozaj netypický biotop pre túto najmenšiu európsku sovičku.
Asi po štyroch hodinách pozorovania sme skonštatovali ,že samica je bez mláďat a samca. Reagovala iba na imitáciu hlasu, kedy k nám zletela nižšie, inak sedela asi 20 m vysoko v korunách stromov a sem - tam sa ozvala. Keď že je tento rok populácia drobných lesných hlodavcov na minime a predošlé mesiace boli extrémne výkyvy počasia, hniezdenie sme takmer vylúčili. Veď aj pri skontrolovaní siedmych párov kuvičkov na Hornom Ponitrí , ktoré tu po minulé roky hniezdili, sme zistili, že dve samice boli na lokalitách bez samcov a jeden samec bez samice. Ani jeden pár nezahniezdil. Nedalo nám i šli sme o dva týždne skontrolovať lokalitu, či sa tam samica ešte zdržuje. Zaujímavé, ozýval sa iba samec a to potichu, akoby lákal mláďatá von z dutiny. Hniezdny strom dub sa nachádzal iba štyri m od lesnej cesty a dutina bola vo výške 7 m. Samicu sme tento krát nevideli. Spozorovali sme prvé mláďa ,ktoré vyletelo pravdepodobne už ráno, druhé o druhej hodine popoludní, čoho sme boli svedkami a tretie sa chystalo opustiť dutinu. Perie, kosti a vývržky pod dutinou naznačovali ,že sa živia zväčša vtákmi, z ktorých sme na rýchlo determinovali ďatľa malého, sýkorku belasú, sýkorku bielolícu a pinku lesnú.
Dňa 20.6. sme sa vybrali zozbierať ostatné vývržky z popod dutiny a mysleli sme si, že kuvičky už neuvidíme. No tretie mláďa bolo ešte stále v dutine, vyletelo až popoludní, teda o štyri dni neskôr ako jeho súrodenci. Všetky mláďatá ihneď po vyletení veľmi dobre lietali a mali rovnakú stratégiu pristávania. Prisadali na stromy na spôsob ďatľov, tak že sa prichytávali na kôru kmeňa stromu a potom sa vyšplhali na najbližší konár. Všetko sa odohrávalo značne vysoko 10 - 25 m . Jedno z mláďat priletelo k samici a podarilo sa mu pristáť na hrubom konári duba, asi 20 m vysoko. Sadlo si od nej asi 1,5 m, po chvíli dlhými a nemotornými krokmi pribehlo až k nej a vyžadovalo si potravu. Tu prebiehalo kŕmenie, ako korisť poslúžila prekvapivo ryšavka. Bol to krásny a nevšedný zážitok a navyše celý les sa ozýval spevom vylietaných kuvičkov.
