Na hornom Ponitrí sme skontrolovali spolu 14 búdok, v ktorých po minulé roky hniezdili sovy lesné. V troch búdkach sovy zahniezdili, no úspešne vychovali päť mláďat iba v jednej. V jednom prípade sedela sova v búdke, no v čase krúžkovania bola prázdna. Inde bola príčinou neúspechu pravdepodobne lesná ťažba.
Ako každý rok sme išli sovy okrúžkovať. Keď kamarát začal šplhať na strom, samica vydala varovný hlas, neďaleko sa ozval aj samec. Ako náhle sa dotkol búdky, samica priletela s výstražným hlasom bližšie. Po chvíli sa rozletela smerom k búdke. Hlasno som kamaráta varoval, že letí sova. Samica útok iba naznačovala, no keď vykukol spoza kmeňa, sova to využila, spravila kľučku a zasiahla ho pazúrmi. Mal šťastie! Vyviazol iba so škrabancami, ktoré sa po čase zahojili.
Spomínam si ešte na dva prípady, kedy samice sovy lesnej zaútočili na krúžkovateľov. Jedným z aktérov som bol ja a druhý môj ďalší spolupracovník. Obaja sme si vyslúžili pár škrabancov na hlave, lebo sovy útočili zozadu.
Sú to ojedinelé prípady takýchto útokov. Nebojácnych jedincov je málo, väčšinou útok iba naznačia a potom posedávajú na stromoch a sledujú okolité dianie.
Karol Šotnár
Na spolupráci sa podieľali: Ján Mikula , Klaudia Šotnárová
Článok vznikol v rámci Členského projektu 2020 aj vďaka podpore Západoslovenskej energetiky, a.s. v rámci programu 3DodZSE.
