Aktuálne prebieha jesenný tok sovy dlhochvostej. Je možné pozorovať samce, ktoré sa ozývajú. Zdá sa, že tento rok začal u uraliek dosť neskoro a v niektorých oblastiach vrcholí práve v týchto dňoch.
Jesenný tok sov má 2 hlavné dôvody: samec sa snaží udržať si samicu v svojom teritóriu už na jeseň a potom aj cez zimu, aby tým získal na jar istú výhodu pri hniezdení.
Michal Richter nám poslal fotografiu sovy dlhochvostej (Strix uralensis) – samca, ktorý sa ozýval v Strážovských vrchoch. Vďaka Michalovi budú mať sovy v poraste aj novú búdku, keby sa tu rozhodli hniezdiť.
A prečo sa „uralky“ teraz ozývajú?
To vysvetľuje Samo Pačenovský:
„Teraz prebieha jesenný tok uraliek. Je taký dosť rozťahaný, trvá u rôznych druhov sov rôzne dlho, od augusta až do novembra. Zdá sa, že tento rok začal u uraliek dosť neskoro a v niektorých oblastiach vrcholí práve v týchto dňoch.
Minimálne, vo Volovských aj v Strážovských vrchoch sa v týchto dňoch uralky ozývajú hodne.
Jesenný tok sov má 2 hlavné dôvody: samec sa snaží udržať si samicu v svojom teritóriu už na jeseň a potom aj cez zimu, aby tým získal na jar istú výhodu pri hniezdení.
Druhým dôvodom býva vytláčanie mláďat zo svojho teritória. Jesenný tok sa podobá svojimi prejavmi u sov jarnému toku. Sovy sa pomerne intenzívne ozývajú, obhajujú svoje teritóriá - najmä samce. Na rozdiel od jarného toku však k hniezdeniu teraz nedochádza.
Čo sa týka tých výskytov sov dlhochvostých v nížinách - bol pripravený článok k tejto téme, myslím že pre Raptor Journal. Jedná sa o to, že tento u nás prevažne horský druh sa niekedy zatúla aj mimo svoj prirodzený biotop výskytu. Ide najmä o mladé jedince, ktoré v zimnom období dôsledkom nedostatku potravy zalietajú aj do nezvyčajných biotopov, ako je napr. nížinná otvorená krajina.
Takéto výskyty sa zaznamenali najmä na Východoslovenskej nížine v blízkosti bučín pohoria Vihorlat, kde sa sovy dlhochvosté prirodzene vyskytujú, ale niekoľko výskytov bolo aj v Malých Karpatoch pri Bratislave a aj v Martinskom lese pri Senci - v týchto lokalitách sa sovy dlhochvosté zatiaľ ešte prirodzene nevyskytujú. Popri spomínanej alternatíve záletov uraliek na západné Slovensko z Rakúska (kde boli vypúšťané) pozorujeme aj pozvoľné rozširovanie jej karpatského areálu smerom na západ aj na juh: aj konkrétne Strážovské vrchy predstavujú dnes ešte okraj súvislého areálu druhu, ale bolo zistené prenikanie aj do Považského Inovca (nedávno tu bolo nájdené prvé hniezdo), ale aj do Malých Karpát od severu - v strednej časti pohoria som mal zistený vo februári 2020 výskyt dospelej samice - predpokladám, že v krátkej dobe dôjde k zahniezdeniu sovy dlhochvostej aj v tomto pohorí.“
Ďakujeme Michalovi za fotografiu a Samovi sa text :)
