V utorok 28.1.2025 prebehla v lome Jablonica náročná akcia - inštalácia vôbec prvej búdky pre sokola sťahovavého (Falco peregrinus) v činnom kameňolome na Slovensku. Vzhľadom na náročnosť terénu a aktivity bolo montáž búdky potrebné zabezpečiť pod odborným dohľadom, v spolupráci s Ochranou dravcov na Slovensku, spoločnosťou Danucem a Slovenským horozeleckým spolkom JAMES. Búdku sa úspešne podarilo namontovať priamo na stenu lomu, nakoľko sokol sťahovavý hniezdi prevažne práve na skalách.
Sokol sťahovavý je jedným z najrýchlejších vtákov na svete a patrí medzi prísne chránené druhy na Slovensku. V Malých Karpatoch, kde žije iba niekoľko párov, je jeho výskyt obmedzený na skalné oblasti, ktoré sú pre jeho hniezdenie kľúčové. Ako uvádza ornitológ a predseda združenia Ochrana dravcov na Slovensku Jozef Chavko, dlhoročný odborník na ochranu dravcov, výber vhodného miesta je kľúčový pre zachovanie tohto druhu. „Som presvedčený, že sokol sťahovavý si zaslúži ochranu nielen pre to, že je dôležitým článkom stability populácií mnohých druhov vtákov, ale aj pre jeho nenahraditeľnú prítomnosť“ uviedol Chavko.
Na realizáciu tejto náročnej úlohy bola prizvaná odborná skupina zložená z ornitológov, ochranárov a skúsených horolezcov zo Slovenského horolezeckého spolku JAMES. Práve títo profesionáli, ktorí majú viac ako storočnú tradíciu v práci na náročných terénoch, sa postarali o bezpečné a precízne umiestnenie búdok na schválené miesto v lome. Výber lokality a technické riešenia boli dôkladne konzultované s odborníkmi, aby bola zabezpečená maximálna ochrana sokola a zároveň minimalizovaný vplyv na jeho prirodzené správanie.
inštalácia búdky prebiehala v náročnom teréne, zdroj: JAMES
Projekt predstavuje praktické riešenie pre zachovanie biodiverzity v regiónoch ovplyvnených priemyselnou činnosťou. Cieľom je umožniť, aby sokol sťahovavý mohol naďalej hniezdiť v bezpečí a v symbióze s ľudskou činnosťou, bez negatívnych dopadov na jeho prirodzené správanie.
Róbert Polc, Manažér pre environment a udržateľnosť Danucem, zdôraznil: „Ochrana prírody je pre nás v Danucem prioritou. Sme hrdí na to, že môžeme prispieť k ochrane sokola sťahovavého a zabezpečiť mu vhodné podmienky pre hniezdenie. Tento projekt je dôkazom, že priemyselná činnosť a ochrana prírody môžu ísť ruka v ruke.“
inštalácia búdky priamo na stenu lomu Jablonica, zdroj: Jozef Chavko, Ochrana dravcov na Slovensku
Sokol sťahovavý hniezdi prevažne na skalách, lokalitu v lome Jablonica si vybral na hniezdenie aj minulý rok. Zdroj: Danucem
nainštalovaná búdka, zdroj: Danucem
Búdky boli vyrobené na mieru tak, aby spĺňali všetky požiadavky sokola sťahovavého. V jej okolí budú zabezpečené podmienky, ktoré minimalizujú stres a rušenie počas jeho hniezdenia. Tento krok tiež zohľadňuje potreby ďalších druhov, ako je výr skalný, ktorý je hlavným predátorom sokola. Preto bolo pri výbere miesta dôležité čo najviac obmedziť prístup z vrchu, aby boli mláďatá chránené.
nainštalovaná búdka - deatil, zdroj: JAMES
Sokol sťahovavý je dôležitou súčasťou ekosystému Malých Karpát a jeho ochrana si vyžaduje dlhodobé úsilie a spoluprácu medzi odborníkmi na ochranu prírody a podnikmi. Tento projekt je ukážkou, ako možno tieto oblasti efektívne skĺbiť.
Vladimír Jorík, riaditeľ pre kamenivo a betónové výrobky Danucem, dodal: „Pre nás je dôležité, aby sme pri našich prevádzkach zohľadňovali aj environmentálne aspekty a podporovali biodiverzitu. Som presvedčený, že tento projekt prinesie pozitívne výsledky a zohrá dôležitú úlohu pri ochrane sokola sťahovavého v regióne Malých Karpát.“
akcia dopadla úspešne, zdroj: Danucem
sokol sťahovavý preletel na záver akcie priamo ponad nainštalovanú búdku :), zdroj: Danucem
Príbeh sokola sťahovavého
Sokol sťahovavý dosahoval na našom území v päťdesiatych rokoch početnosť minimálne 40 párov, jeho populácia prešla na Slovensku v posledných desaťročiach zložitým vývojom. V priebehu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov došlo k ubúdaniu párov až úplnému vymretiu druhu na Slovensku. Tento trend bol celoeurópsky až celosvetový a všade bol podobne dramatický.
párik sokolov sťahovavých, zdroj: Jozef Chavko, Ochrana dravcov na Slovensku
Medzi príčiny, ktoré spôsobili vymieranie druhu patrila intoxikácia polychlórovanými uhľovodíkovými pesticídmi (najškodlivejšie sa ukázalo byť DDT). Tieto látky zasahujú do metabolizmu vápnika a spôsobujú znižovanie hrúbky škrupín na znášaných vajíčkach. Tak sa stávalo, že vajíčka praskali pod váhou samice ešte pred ukončením vývinu zárodku. Ďalej tieto škodlivé látky spôsobovali aj zníženie plodnosti sokolov. V tomto období bolo na hniezdach nachádzaných veľa neoplodnených vajíčok, často z celej znášky nebolo plodné ani jedno vajíčko. Zvyšky pesticídov sú rozpustné v tukoch a preto sa výrazne kumulovali v tukových tkanivách. Dravec sa mohol akútne otráviť, prípadne uhynúť na následky chronickej otravy. Na úbytku sokolov sťahovavých sa tiež podieľalo aj priame prenasledovanie človekom, zbieranie vajíčok, odstrely vtákov, či vyberanie hniezd.
mláďatká sokola sťahovavého, zdroj: Boris Maderič, Ochrana dravcov na Slovensku
Začiatkom deväťdesiatych rokov sa začal sokol sťahovavý vracať na Slovensko a postupne boli objavované ďalšie a ďalšie lokality hniezdenia. Z Malých Karpát úplne vymizol v roku 1977, vrátil sa znovu v roku 1994. Podstatný vplyv malo zakázanie používania viacerých nebezpečných pesticídov ešte v sedemdesiatych rokoch. Druh sa šíril od západu, kde (napr. v Nemecku) prebiehali už dlhšiu dobu programy na jeho záchranu. Bez významu nebolo ani postupné sprísňovanie podmienok ochrany v rôznych krajinách Európy v tomto období. S objavovaním sa sokolov sa aj u nás rozbehli aktivity na podporu našej maličkej divožijúcej populácie. V zajatí boli odchovávané mláďatá a tie boli pridávané do hniezd v prírode za účelom zvýšenia prirodzenej úspešnosti hniezdenia alebo boli vypúšťané metódou voľného letu. Prvé hniezda boli strážené, aby sa zamedzilo ich vykradnutiu. V súčasnosti sokol sťahovavý dosahuje početnosť takmer na úrovni spred jeho ústupu.
Sokol sťahovavý patrí ku klenotom našej prírody. Je to veľmi obratný lovec a patrí k najrýchlejším vtákom na svete. V strmhlavom lete dokáže nabrať rýchlosť až vyše neuveriteľných 320 km/h. zdroj: Jozef Chavko, Ochrana dravcov na Slovensku
Po kliknutí na tento odkaz: TU si môžete pozrieť video tokajúceho páru sokolov, nachádzajúceho sa na hniezdnej podložke, ktorá bola nainštalovaná našim predsedom Jožkom Chavkom a je sokolmi pravidelne obsadzovaná už takmer 20 rokov - od roku 1996. Nepravý tok sokolov sťahovavých môže prebiehať už v jesenných mesiacoch. Na hniezdiská sa sokoly vracajú v priebehu januára a februára. Už vo februári začínajú obhajovať hniezdne teritóriá a predvádzať svadobné lety. Páry sú pravdepodobne stále. Sokol sťahovavý hniedzi takmer vždy na skalách, len zriedkavo aj na stromoch. Vlastné hniezdo si nestavia, obsadzuje hniezda po iných vtákoch alebo mu postačí holý podklad. Samička znáša 2 - 5 vajec koncom marca a v prvej polovici apríla. Inkubácia trvá okolo 30 dní. Na vajciach sedí samica, samec ju kŕmi alebo ju môže aj na krátko vystriedať. Prvé tri týždne po vyliahnutí mláďat ostáva samica na hniezde alebo v jeho blízkosti, v tomto období loví všetku potravu samec. Neskôr loví aj samica. Mláďatá ostávajú na hniezde 35 - 40 dní, ale ešte štyri týždne po vyletení sú kŕmené rodičmi v jeho blízkosti. Rodina opúšťa hniezdisko v druhej polovici júla až v auguste a pravdepodobne krátko potom sa rozpadá.