V dňoch 20. - 23. marca 2025 sa v španielskom mestečku Vic (čítaj Bik) konalo v poradí už siedme sympózium zamerané na našu synantropnú sovičku - kuvika obyčajného (plačlivého). Miesto konania nebolo zvolené náhodou.
V okolí totiž v krátkej minulosti vznikla súkromná sovia rezervácia, ktorá poskytuje (aj) kuvikom nekonečné možnosti na lov a hniezdenie. Viac ako 60 účastníkov z dvanástich krajín vytvorilo mimoriadne pestrú mozaiku príspevkov, prezentácii, myšlienok či nápadov v praktickej ochrane prírody (obr. 1). Usporiadateľmi boli Jordi Baucells & Hugo Framis, ktorí pripravili po organizačnej stránke veľmi hodnotné stretnutie s 25 príspevkami a bohatou diskusiou (obr. 2). Spestrením bola aj nedeľná exkurzia do už spomínanej sovej rezervácie. Ochranu dravcov na Slovensku reprezentovalo duo Kristián Bacsa a Roman Slobodník. Každý z príspevkov mal svoju hodnotu, či už išlo o populačné trendy, vplyv klimatických parametrov na hniezdnu úspešnosť, zaujímavosti z hniezdnej biológie, či manažmentové opatrenia na zvýšenie hniezdnej úspešnosti a následne aj hniezdnej populácie. Mimoriadne zaujímavé v tomto kontexte sú spôsoby hniezdenia, ktoré tento adaptabilný druh prináša, na konferencii odznela široká paleta možných hniezdení od puklín v skalných múrikoch, cez strechy, dutiny, búdky až po hniezdenie v malých jaskynných útvaroch. Rovnako tak populačný trend prinášal častokrát až protichodné smery a to aj na pomerne malej rozlohe, kým situácia v Rakúsku rastie (z nedávych 30-60 párov je dnes viac ako 300), tak v susednej Českej republike je populácia naďalej na približne stovke párov. Uvedené stavy do istej miery určite do istej miery ovplyvňujú aj stav na juhozápadnom Slovensku, ktorej populácia je lokálne posledné obdobie monitorovaná. Osobitým príspevkom v tomto smere bola predstava možnej reštitúcie (repatriácie) druhu do voľnej prírody, ktorý predstavil kolektív českých autorov (Eliška Kučerová et al.).
Záverečný deň bolo v rámci exkurzie predstavený celý rad opatrení pre zlepšenie biodiverzity (nie len) pre cieľový druh. Z tohto pohľadu možno vypichnúť zavádzanie mozaikovito obhospodarovaných plôšok v okolí známych hniezdisk. Kľúčová je v tomto smere spolupráca s miestnymi farmármi. Do ochrany druhu miestna komunita nešla formou veľkých projektov, ale formou donorov, ktorým záleží na prírode a jej rozmanitosti. V krajine sme si mohli pozrieť širokú paletu biotopov otvorenej krajiny od platanových alejí, kríkovitých formácii (s výsadbou vtáčieho zobu), malých políčok do pol hektára, ale aj väčších (do približne 10 hektárov), ktoré spestrovali kopy kamenia, solitérne stromy, či vodné kanály. V takmer každej skupine stromov viselo aj niekoľko búdok vrátane búdok pre kuvika či výrika. Pre výrika išlo o netypicky zavesené búdky na konároch a neboli klasicky priklincované z dôvodu minimalizácie predácie. Pre kuviky šlo zasa o inštaláciu prefabrikátu do strešnej konštrukcie. Častým manažmentovým nástrojom bola aj tvorba malých vodných prvkov vhodného pre miestnu batrachofaunu. Spestrením bolo pozorovania orla malého či započúvanie do spevu cétie. Z migrujúcich druhov v tomto období potešilo pozorovanie lastovičiek, ľabtušiek a do mesta už dorazili aj prvé dva dážďovníky skalné.
Poďakovanie: za pomoc s logistikou pri presunoch ďakujeme českým kolegom Zuzke Kučerovej a Martinovi Šálkovi.
Roman Slobodník, Kristián Bacsa foto: Arnau Soler, R. Slobodník
Obr. 1 Účastníci konferencie „7th International Little Owl Symposium“ (A. S).
Obr. 2 Konferenčná sieň, kde odznelo 25 príspevkov v priebehu troch dní (A. S).
Obr. 3 Ukážka manažmentových opatrení v poľnohospodárskej krajine okolo mesta Vic (R. S).