|
Maďarsko je veľmi pestrou krajinou. Kto by si myslel, že je to len pokračujúca krajina nekonečných lánov slnečnice, repky, či kukurice, tak ako to poznáme na juhozápadnom Slovensku, mýlil by sa.Tak ako iní Maďarsko pozná ako krajinu čabajky, či langošov, z pohľadu ornitológa môžeme našich južných susedov považovať za krajinu sokola červenonohého. Ten sa tu vyskytuje v počte niekoľko stoviek párov (850 - 1400), ktoré žijú prevažne v tzv. kultúrnej stepi. Tú tvorí poľnohospodárska krajina určená prevažne na pastvu dobytka. Krajinu pretkáva pomedzi rozsiahle pasienky niekoľko lesíkov, prevažne agátových. Na prvý pohľad nič špeciálne, či pre živočícha lákavé. Ale práve táto krajina je domovom mnohých druhov, s ktorými sa u nás veľmi vzácne, alebo už vôbec nestretnete. Medzi takéto najkrajšie destinácie patrí najstarší a zároveň rozlohou najväčší - Národný park Hortobágy. Kúsok tohto čarovného miesta sme mohli spoznávať od 3. do 6. júla. Cieľom bolo oboznámiť sa s menežmentom krajiny v súvislosti s ochranou sokola červenonohého ako aj zber filmového materiálu pre pripravovaný snímok v rámci projektu LIFE11/NAT/HU/000926 Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline. |
|
 |
Štart v znamení nadšenia a radosti :) |
 |
Tankovanie energie v podobe bravčového gulášu, tzv. bab gulyás |
 |
Krátko pred našou cieľovou zastávkou sme sa stretli s Richardom Kvetkom, slovenským ornitológom zameriavajúci sa najmä na čajky. Na jeho chalupe sme založili základný tábor. |
 |
Rišova "mapa" o lokalizácii niekoľkých kolónii sokolov červenonohých v blízkosti Rišovej chalupy. |
 |
A sme tu! Konečne - Národný park Hortobágy |
 |
Okrem pasienkov, lúk, lesíkov a niekoľkých fariem významný prvok národného parku sú aj mokrade. Z jedného výhľadu nebol problém pozorovať čoríky, potápky, čajky, lyžičiare a z trstín sa ozývali fúzatky trstinové. Vtáčia idylka! |
 |
Naše cieľové stretnutie - Attila Szilághyi - strážca, od ktorého čerpáme nie len množstvo poznatkov ohľadne života sokolov červenonohých, ale podal nám aj veľkú pomocnú ruku v rámci logistiky v samotnom národnom parku. |
 |
Preberanie plánu s Attilom na ďalšie dni, nechýbala ani debata o situácii v miestnej populácii "červenonožiek" |
 |
Krátke odskočenie do základného tábora, dedinka Kócsujfalún, Radnóti utca (na dvoch uliciach lemujúcu ubytovanie hniezdilo 9 párov bociana bieleho!) |
 |
|
 |
|
 |
Krajina v okolí dediniek v znamení pasenia oviec... |
 |
..a už aj v znamení fimového štábu :) |
 |
Naše prvé stretnutie so sokolmi, netrvalo dlho a z korún agátov sa okolím šírilo známe "gi-gi-gi-gi-gi", ... |
 |
.., ktorému sme nemohli odolať! |
 |
|
 |
Definícia, že čas je abstraktný dynamický činiteľ, sa naplnila do bodky, zrazu sme si uvedomovali, že svetlo "akosi mizne" |
 |
Dôvodom bolo deväť hodín večer... |
 |
Druhé ráno sme sa zamerali na život v búdkovej kolónii, ktorej sme mohli nazrieť priamo "do kuchyne", nakoľko sme mali možnosť sledovať sokoly z pozorovacej veže v obkolesení desiatky búdok.. |
 |
Už cesta nahor poskytovala neuveriteľné scenérie, kedy sme na sokoly mohli hľadieť z niekoľkých metrov (sokoly sú tu na ľudí privyknuté) |
 |
Naše výrazy hovoria za všetko.. |
 |
A sokolíky sa tiež tvária spokojne... |
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
Načasovanie našej návštevy nemohlo byť lepšie. Takmer všetky páry už kŕmili mláďatá, niektoré mali asi týždeň... |
 |
..ďalšie boli tesne pred vyletením z búdky či hniezda. |
 |
Starostlivý pohľad samca dohliadal na poriadok v kolónii. Na nešťastie ruch kolónie neunikol ani jastrabovi, ktorý narobil taký chaos, že zber ďalšieho materiálu bol nemožný. Aj tak sme boli vďačný za množstvo unikátnych obrazov, ktoré sa nám mihli pred očami! |
 |
|
 |
|
 |
A tak sme sa pobrali späť do kolónie havranov, kde sme strávili aj predošlý večer. Pohľad na takýto život vám nikdy nezovšednie. Raz je to samec sokola s kobylkou, o chvíľu na to preletí kŕdeľ škorcov. Keď už sa zdá, že sa blíži tichý večer, zdvihne sa odkiaľsi niekoľkotisícový kŕdeľ havranov a kaviek, ktorý príde zanocovať do lesíka s rozlohou asi 6 hektárov... Potom sa nemožno čudovať, že ďalší náš večer končí za takéhoto slnka... |
 |
Ďalší deň a ďalšia výzva - tentoraz krajina sokola červenonohého. K nemu patria aj polia, či skôr políčka, ruch traktora, štekajúce psi zaháňajúce uhorský dobytok a veľa ďalších miestnych krás. Genius loci ako vyšitý! |
 |
|
 |
|
 |
Pri jednej z kolónii sme zažili aj stretnutie blízkeho druhu. Agát, na ktorom bola búdka, bol vplyvom poveternostných podmienok vylomený zo svojej polohy. Búdka preto klesla, bola asi vo výške dvoch metrov a veľmi naklonená (geometria fotky je originál...) |
 |
... napriek tomu v nej boli dve mláďatká :) |
 |
|
 |
Stana od snímania nerozhodilo ani prasknuté jabĺčko v pravom kolene. Viac ho hnevali oblaky, ktoré sa sem tam nad pustou objavili... |
 |
Nečudo, že skôr ako sme sa stihli spamätať, sme obdivovali bociany pri zanocovaní na stromoch |
 |
Naša expedícia sa blíži k záveru, chcem sa úprimne poďakovať Stanovi Kováčovi za perfektné zábery, Gabimu Fűrimu za skvelú dokumentáciu celej akcie, obom chalanom za úžasnú akciu a snáď ešte niekedy do videnia v Národnom parku Hortobágy! |
text: Roman Slobodník, foto: Gábor Fűri a Roman Slobodník
