V krajine sokola červenonohého

Veľa sa o ňom v poslednej dobe popísalo. Niečo o ňom vieme, no stále je zahalený veľkým rúškom tajomstva. Prilieta v čase kvitnutia stromov, aby zasa ešte pre opadom lístia odletel. Čo vlastne potrebuje a prečo sa vyskytuje len na niekoľkých miestach na Slovensku? Aj o tom sú nasledujúce riadky. Prijmite pozvanie do krajiny, ktorú obýva jeden z najohrozenejších – sokol červenonohý.

Na prvý pohľad krajina tohto dravca nevyzerá nijak atraktívne, niekto by ju označil za sterilnú, či mŕtvu. Je tomu tak len na prvý pohľad. Aj toto stromoradie už v polovici mája ožilo nezameniteľným „gi-gi-gi“ a my sme s napätím očakávali, či a kde sa pár sokola červenohého usídli.

Sokolíci nás veľmi prekvapili, napriek niekoľkým hniezdam strák, ktoré s obľubou využívajú, či množstvo hniezdnych podložiek a búdok, ktoré sme sem v posledných rokoch inštalovali, si sokoly vybrali staručičkú búdku, ktorá medzičasom prišla o strechu. Práve tento nedostatok využívali sokoly a pri kŕmení využívali „komínový efekt“ :-). Takéto hniezdenie nebolo na Slovensku doposiaľ zaznamenané.

Pri našej poslednej návšteve sa na lokalite zdržovalo jedno z mláďat spolu so starou samicou, ktorá starostlivo dohliada na svoje potomstvo.

Malé sokoly sú vo všeobecnosti pomerne spoločenské vtáky. Náš „fešák medzi dravcami“ je na tomto pomyslenom sociálnom rebríčku úplne na vrchole. S obľubou tvorí menšie či väčšie kolónie, ktoré môže tvoriť aj niekoľko desiatok párov. Čo je ešte zaujímavejšie aj kŕmenie nie je často ponechávané len na biologickom samcovi a samici, ale s obživou pre mláďatá pomáhajú aj tzv. „helperi“. V tomto prípade boli pozorované pri kŕmení mláďat až štyri rôzne samce!

Svoju „sociálnu politiku“ uplatnili aj sokolíky aj tento rok z hľadiska výberu hniezd. Ďalšie hniezdisko sa nachádzalo na dohľad od búdky. V tomto prípade sa sokoly vrátili na svoje historické hniezdisko, kde sa pred necelými dvadsiatimi rokmi nachádzala malá kolónia tohto druhu.

Situácia z hľadiska výberu hniezda bola aj tu veľmi špecifická. Napriek 40 búdkam, ktoré tu boli v rámci manažmentových opatrení inštalované, si sokoly vybrali hniezdo vrán, ktoré si tu postavili v roku 2014. Aj to potvrdzuje ideu, ktorú sa snažíme presadzovať: ochrana sokola červenonohého = ochrana krkavcovitých druhov vtákov.

Hniezdo je zaujímavé aj pohľadu jeho tohtoročných obyvateľov. Hniezdiaca samice predstavuje presun mláďatka, ktoré sa narodilo v Maďarsku. Viac o tejto „matadorke“, ktorá si už prešla, resp. prelietala určite všeličím, si môžete prečítať tu.

Mláďatá sa stále vyskytujú v okolí búdky a spoločnosť im robia aj ďalšie nehniezdiace sokoly...

Vetrolamy nie sú len domovom pre sokoly, svoje hniezdne ale aj potravné možnosti tu nachádza množstvo iných druhov ako napríklad hrdličky poľné, ...

... mucháriky bielokrké,

...sokoly myšiare,

, ktoré obsadzujú s obľubou nie len polobúdky, ale aj hniezdne podložky, ...

, ktoré sú rôzneho dátumu výroby :-)

Početne sa tu vyskytujú aj bažanty s jarabicami,

... a veľkým prekvapením bol pre nás výskyt páva korunkatého :-)

Pravidelným loviskom sokolíkov sú mozaikovité políčka, ktoré zabezpečujú dostatok potravy (najmä hmyzu) v priebehu celej hniezdnej sezóny. V pozadí je možné zároveň vidieť ďalší vetrolam, ktorý sa stal domovom tretieho páru, ktorý zahniezdil v tzv. polobúdke.

Mláďatá z tohto páru vyleteli už v druhej polovici júla, pričom posledné o mesiac neskôr. Aj taká vie byť hniezdna sezóna sokolov červenonohých...

Podobne ako v prípade prvých dvoch hniezd, aj tu sa hniezdil ďalší pár na dohľad od toho predchádzajúceho. Tentoraz si sokolíky vyhliadli na hniezdenie statné stračie hniezdo na ešte statnejšom jaseni. Práve toto hniezdo mláďatá opustili len pred niekoľkými dňami...

A niektoré sa doň ešte stále vracajú :-)

Okolie tejto búdky lemuje množstvo mladých stromkov, ktoré poľnohospodárska krajina veľmi potrebuje. V rámci našich aktivít sme túto lokalitu podporili viac ako dvoma stovkami jaseňov, moruší, javorov, hrušiek, či dubov.

Prekvapenie na koniec! Dlho sme predpokladali, že na lokalite hniezdia 4 páry, pričom sme evidovali aj viacero nehniezdiacich jedincov. O to milšie pôsobí skutočnosť, že začiatkom augusta bol dohľadaný piaty pár s ďalším kvartetom mláďat! Tento rok sa na tak na lokalite vyskytuje viac ako tri desiatky sokolov červenonohých, čo môžeme považovať za mimoriadny výsledok. Veď taký počet sme mláďat sme nezaznamenali viac ako desať rokov! Veríme, že tento počet dáva prísľub do svetlej budúcnosti tohto druhu nie len na tejto lokalite, ale aj na ďalších miestach Slovenska!

text: Roman Slobodník, foto: Zsolt Riflik, Jozef Chavko a Lucia Deutschová