Viac ako dvadsať odborníkov zo štátnych i mimovládnych organizácií sa 22. novembra 2005 zišlo na každoročnom stretnutí Národnej skupiny pre boj proti vtáčej kriminalite1. Okrem zhodnotenia situácie v roku 2005 z hľadiska riešenia prípadov vtáčej kriminality, reagovala skupina odborníkov aj na aktuálnu situáciu vtáčej chrípky.
V posledných týždňoch sme sa stretli s viacerými prípadmi, ktoré sú výsledkom nedostatočnej informovanosti verejnosti o nákaze vtáčej chrípky. Panika, strach, prípadne nenávisť voči divoko žijúcemu vtáctvu, môže veľmi rýchlo prerásť do bezhlavej likvidácie chránených živočíchov. Považujeme preto za nevyhnutné, aby zodpovedné štátne orgány prinášali verejnosti dostupné, zrozumiteľné a vedecky podložené argumenty, ktoré pomôžu prevencii a zároveň zabránia panike.
Stanovisko Národnej skupiny pre boj proti vtáčej kriminalite ku vtáčej chrípke je v súlade so stanoviskom celosvetovej organizácie BirdLife International a je nasledovné:
1. Aktuálne prepuknutia nákazy vtáčej chrípky vo svete naznačujú, že sťahovavé vtáctvo môže prenášať nebezpečné subtypy vtáčej chrípky aj medzi krajinami a regiónmi. Hoci táto skutočnosť nebola dosiaľ vedecky potvrdená, musíme s ňou počítať a hľadať najúčinnejšie preventívne opatrenia.
2. Za najvážnejšie riziko šírenia nákazy však považujeme transporty hydiny z krajín, v ktorých nákaza už prepukla, najmä však z krajín juhovýchodnej Ázie. Za prioritné považujeme aj eliminovanie nelegálnych zásielok hydiny.
3. Ďalším z vážnych rizík šírenia nebezpečných typov vtáčej chrípky je pašovanie voľne žijúceho vtáctva (najmä exotických druhov vtáctva a dravcov, ale aj vodného vtáctva uloveného na poľovačkách). Je nevyhnutné venovať dostatok prostriedkov okamžitému boju proti tejto nebezpečnej forme environmentálnej kriminality.
4. Dosiaľ nebol potvrdený jediný prípad priameho prenosu vysoko patogénnej formy vtáčej chrípky z divoko žijúceho vtáka z voľnej prírody na človeka. Nebezpečný vírus H5N1 v súčasnosti nie je šíriteľný medzi ľuďmi a väčšina osôb, ktoré sa týmto ochorením nakazili boli v intenzívnom kontakte s infikovanou hydinou.
5. Riziko, že sa človek nakazí od divoko žijúceho vtáctva je nepatrné, pokiaľ sa človek vyhýba priamemu kontaktu s infikovanými jedincami a ich exkrementami.
6. Je vysoko nepravdepodobné, že plošnou likvidáciou divoko žijúceho vtáctva sa podarí zastaviť šírenie vtáčej chrípky. Práve naopak, takýto spôsob riešenia môže prispieť k väčšiemu rozptylu vtáctva v krajine, ako aj k znižovaniu imunitného systému prenasledovaných jedincov. Medzi oslabenými, stresovanými a často ťažko poranenými vtákmi, má nákaza podstatne lepšie podmienky pre rýchlejšie šírenie.
7. Z hľadiska prevencie pred vtáčou chrípkou považujeme za najúčinnejšie zvýšenie biologickej ochrany vo veľkochovoch hydiny a zníženie pravdepodobnosti kontaktov hydiny s divoko žijúcim vtáctvom. V neposlednom rade je tiež dôležité zabezpečiť divoko žijúcemu vtáctvu pokojný priebeh migrácie a zimovania.
Ďalšie informácie poskytnú:
Marek Brinzík, koordinátor pre boj proti vtáčej kriminalite, SOVS, 0904 307 946
Jozef Chavko, Ochrana dravcov na Slovensku, 0903 768 394
Ján Dobšovič, Klub stráže prírody, 0903 751 330
Doplňujúce informácie:
1) Národná skupina pre boj proti vtáčej kriminalite je zoskupenie odborníkov a záujemcov o vtáčiu kriminalitu. Národná skupina nie je samostatnou organizáciou, ale združuje odborníkov z rôznych štátnych i mimovládnych organizácií z celého Slovenska. Aktivity skupiny sú priamo prepojené s činnosťou Európskej siete pre boj proti vtáčej kriminalite (Eurogroup Against Bird Crime). Cieľom fungovania takýchto akčných skupín je najmä rýchla výmena informácií o prípadoch vtáčej kriminality a zvyšovanie informovanosti odborníkov o situácii v danej krajine, resp. v európskom regióne.
