TLAČOVÁ SPRÁVA Bratislava, 22.7.2008
Telefonáty rozhorčených občanov ochrancom vtáctva neutíchajú ani v týchto dňoch.
V mnohých prípadov ide o problémy so sovami, ktoré žijú v zastavaných častiach miest a obcí. Najčastejším druhom je myšiarka ušatá, nádherná stredne veľká sova, ktorej perie na hlave pripomína ušká.
Jej mláďatá, ktoré v týchto dňoch už vedia lietať, sú ešte stále dokrmované rodičmi a o potravu sa hlásia intenzívnym, pre mnohých ľudí však nepríjemným piskotom.
Ako povedal Michal Noga z Ochrany dravcov na Slovensku:“ Intenzívny piskot mladých myšiarok, počuť neraz i celú noc. Pokiaľ hniezdia v tesnej blízkosti človeka, môžu energické výkriky mláďat na citlivejšie osoby pôsobiť rušivo. Mláďatá však po niekoľkých týždňoch hniezda opúšťajú, takže problém s ich výskytom nie je trvalý.“
Ochrancovia vtáctva sa už stretli aj s prípadmi násilného riešenia situácie, kedy páchatelia neváhali použiť vzduchovku, či inú strelnú zbraň, s cieľom zbaviť sa o potravu prosiace mláďatá myšiarok. Treba však upozorniť, že ide o závažnú protiprávnu činnosť, nebezpečnú nielen pre zákonom chránené sovy, ale aj pre ľudí, ktorý sa už neraz stali obeťou strelca.
Myšiarky ušaté sa za našu trpezlivosť odmieňajú v podobe odlovu hlodavcov, ako sú myši a hraboše, či potkany. Hlodavce sú hlavnou zložkou potravy myšiarok, ale aj ďalších druhov sov, žijúcich v blízkosti človeka.
Pokiaľ je výskyt myšiarok naozaj neakceptovateľný existuje riešenie. Myšiarky ušaté totiž si totiž nedokážu postaviť vlastné hniezdo, ale využívajú hniezda krkavcovitých vtákov, najmä vrán, havranov a strák. Po ukončení hniezdenia je možné odstrániť hniezdo, v ktorom sovy hniezdili a náhradné hniezdo umiestniť na miesto dostatočne vzdialené od ľudského obydlia, kde sovičky budú môcť bezpečne vychovať svoje mláďatá. Celý takýto zásah si však vyžaduje odborný prístup a povolenie orgánov ochrany prírody, preto ornitológovia odporúčajú vždy sa poradiť s odborníkmi z neziskových organizácií, prípadne pracovníkmi Štátnej ochrany prírody.
Ďalšie informácie poskytne:
- Michal Noga, Ochrana dravcov na Slovensku, 0911 339 193
- Marek Brinzík, Ochrana dravcov na Slovensku, 0904 307 946
foto: Stanislav Havrančík