Minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja iniciuje prehodnotenie rozlohy chránených území bez otvorenej diskusie s expertmi v oblasti ŽP
Ornitologické organizácie s obavami prijali vyjadrenia ministra pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja o neprimeranom rozsahu a rozlohe chránených území a z toho vyplývajúcej nutnej redukcii „menej významných“ časti chránených území. „Takéto vyjadrenia považujeme za pokračovanie prešľapov predchádzajúcej vlády, keď sa viaceré rozhodnutia a iniciatívy prijímali pred tým ako sa prediskutovali s odborníkmi. Nevidíme pritom dôvod na redukciu chránených území ani z uverejneného pohľadu ministra, keďže súčasná legislatíva umožňuje dokonca aj väčší rozvoj v niektorých chránených územiach bez nutnosti ich zrušenia,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko.
V predchádzajúcom období pritom snahy o redukciu a prehodnotenie chránených území boli agendou ministerstva životného prostredia a podľa publikovaných informácií boli tieto snahy výsledkom tlaku lobistických skupín a neodborných rozhodnutí na ministerstve. „Príkladom môže byť návrh zonácie TANAPu, návrh ťažby v najzachovalejších častiach pralesov Poľany, ale aj výstavba letiska pri Lehniciach, na jednom z posledných miest výskytu kriticky ohrozeného dropa u nás, ktorá stále reálne hrozí. V podobnom duchu sa nesie aj najnovšia snaha o prehodnotenie území, keďže táto iniciatíva predbehla odbornú diskusiu, hoci veľká časť chránených území rozvoj neobmedzuje, skôr naopak – status chráneného územia môže prilákať viac turistov,“ dopĺňa Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.
Ornitologické organizácie preto žiadajú o prehodnotenie tohto plánu a pozastavenie iniciatívy na prehodnotenie rozsahu chránených území až do času kým na túto tému neprebehne otvorená a odborná diskusia. „Je však otázkou či MPŽPRR SR má dostatočné kapacity na diskusiu na odbornej úrovni. Ak niektorí súčasní úradníci zodpovední za územnú ochranu ako pán Vojtek v nedávnej minulosti vyhlasovali, že územia na juhu SR mohli byť vyhlásené za chránené s cieľom ich pripojenia k Maďarsku a v minulosti podpísal výnimky, ako napríklad ťažbu na Poľane, tak tu nie je istota či je dnes ministerstvo vhodným partnerom na jednania,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň.
Príkladom toho, že veľká rozloha chránených území neznamená len obmedzenia je napríklad sústava chránených vtáčích území. Rozlohou síce pokrýva jedno z najvyšších percent v Európe – 23 % z rozlohy Slovenska a väčšie percento má byť do tejto sústavy zahrnuté len v Španielsku, Slovinsku, Holandsku a Dánsku, reálne však vo väčšine z tohto územia neprináša žiadne významné obmedzenie pre bežných obyvateľov, či vlastníkov a užívateľov pozemkov. „Sústava len podporuje súčasné hospodárenie, ktoré je dôvodom prítomnosti chránených vtákov a tam, kde je nutné hospodárenie usmerniť, dokonca prostredníctvom rôznych finančných nástrojov aj v rámci európskych fondov prináša finančné kompenzácie pre dotknutých vlastníkov a užívateľov. Obmedzením rozlohy chránených území by vlastníci prišli o spomínanú finančnú podporu a pravdepodobne by tak boli na niektorých cenných lokalitách zmarené snahy o efektívnejšiu ochrany prírody,“ uzatvára Boris Maderič z Ochrany dravcov na Slovensku.
Kontakty:
Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko,
Boris Maderič, Ochrana dravcov na Slovensku (RPS),
Jozef Chavko, Ochrana dravcov na Slovensku (RPS),
