Všetci za dravce – iniciatíva za chránené druhy

Snáď odpovedia fakty:

V súvislosti s otravami a našou prácou sme sa stretli s nasledovnými názormi:

- Dravce sú premnožené, treba regulovať ich početnosť, lebo kántria zajace, bažanty, jarabice.

- Dobre, že sú otrávené dravce mŕtve, aspoň bude viac zajacov.

- Dravec v revíry je hotové nešťastie a treba sa ho zbaviť. Za jedného zajaca zaplatia Taliani aj 120 eur, chceme mať zajace, nie dravce.

Ale páni, takto to nefunguje. Dravce, na ktoré ste zamerali svoju nenávisť, nie sú zodpovedné za nepriaznivý stav drobnej poľovnej zvery (bažanty, zajace, jarabice). Zodpovednosť nesieme my sami - tým, že sme dopustili intenzívne poľnohospodárstvo, sterilnú krajinu bez remízok, vetrolamov, útočísk pre drobnú zver. Príliš veľké plochy polí sú často len oráčinami, alebo sú vysiate jedným druhom plodiny, používa sa stále viac chémie. To všetko znižuje celkovú druhovú rozmanitosť, nie je tu priestor pre život. Nie sú splnené základné biologické potreby pre prežitie týchto druhov, nemajú sa kde rozmnožovať, nemajú dosť potravy ani bezpečia, z dôvodu vyrušovania. Napriek tomu, keby sa dosiahla zmena využívania krajiny a podmienky pre drobnú poľovnú zver sa zlepšia, dokážu sa tieto populácie obnoviť pomerne rýchlo. Naopak, dravce sa z dôsledkov prenasledovania nedokážu spamätať vôbec, alebo to trvá veľmi dlho, čo je dôvodom realizácie projektov na ich záchranu.

Orliaky morské, ktoré sa stali terčom otráv, majú cicavce v potrave zastúpené sotva desiatimi percentami. Myšiak lesný, ako už jeho názov napovedá, sa živí „myšami“, najmä hrabošom. Orol kráľovský, ani žiaden iný dravec nedokáže uloviť toľko živočíchov, aby zdecimoval ich populáciu!

Prípady sa odohrali v okolí známych hniezd alebo lovných teritórií dravcov, ktoré sú podozrievané z negatívneho vplyvu na uvedené druhy drobnej zvery, ktorú zároveň s obľubou loví aj človek. Predpokladáme, že sa dravce dostali do konfliktu so záujmami a mylnými domnienkami človeka o ich biológii. Ide doslova o potravnú konkurenciu, kde si človek zabíjaním dravcov utvrdzuje nárok na poľovné druhy, o ktorých predpokladá, že sa stávajú aj potravou dravcov. Otrávené návnady vykladajú ľudia s úmyslom usmrtiť iné formy života, z nedostatku vedomostí o vzťahoch v prírode, základných biologických potrebách dravcov a ich prirodzenej funkcii v ekosystéme.

Niektorí hovoria, že páchateľmi sú pytliaci. Áno, v zmysle zákona môže byť za pytliaka považovaný v podstate každý, kto sa dopustí trestného činu pytliactva. A pytliakom sa môže stať človek z akejkoľvek komunity. Za sa však považujú najmä tí, ktorých záujmom je osobný prospech – záujem konzumácie ulovenej zvery. Princípom je, že túto zver lovia pytliaci nezákonne, preto si úlovok vo vlastnom záujme odnesú. Otrávené dravce, ktorých telá ostávajú v krajine, však nie sú predmetom záujmu pytliakov, nepatria do jedálnička človeka.

Okrem toho, záujmy pytliaka sú jednorazové, nestará sa o „ochranu“ zvery pred predátormi, nemá teda dôvod riskovať dôsledky porušenia zákona. O tom, z akej skupiny môžu páchatelia pochádzať, poukazujú aj mnohé prípady, keď boli ako návnada použité zvyšky poľovnej zvery (diviak, zajac, bažant a pod.).

Ďalšou zaujímavosťou je, že napriek častému pohybu rôznych záujmových skupín v teréne, existencii posedov a dôkladnej znalosti oblasti, v ktorej pôsobia, sú prípady nahlásenia nelegálnych aktivít zástupcami týchto skupín veľmi ojedinelé.

Vo všetkých spomínaných prípadoch bola potvrdená v telách obetí zakázaná chemická látka a boli taktiež nájdené návnady s obsahom tejto jedovatej látky. Analýzy vzoriek najnovších prípadov, ktoré sa objavili po 5. apríli, ešte prebiehajú. Výsledky sú súčasťou vyšetrovacích protokolov, nakoľko všetky prípady rieši polícia.

Naša organizácia, vyšetrovatelia a odborníci majú žiaľ skúsenosti s prípadmi otráv chránených živočíchov a dokážu podľa jednoduchých okolností rozoznať, aký spôsob bol zvolený. V zásade existujú len dva spôsoby – priama otrava (konzumáciou úmyselne umiestnenej otrávenej návnady) a nepriama otrava (konzumácia hlodavca otráveného poľnohospodárskou chémiou). Od decembra 2017 nám nie je známy prípad nepriamej otravy, doposiaľ bol vo všetkých spomínaných prípadoch potvrdený úmysel páchateľa.

Poľnohospodárske otravy sa aplikujú do dier hlodavcov tak, aby tieto uhynuli pod povrchom a neboli hrozbou pre dravce. V minulosti boli zaznamenané prípady nesprávnej aplikácie, kedy hlodavce uhynuli na poli a došlo aj k otrave vtáctva. Tie ale vykazujú odlišné znaky a okolnosti, používaná je iná látka (zákonom povolená) a spôsob aplikácie určuje zákon.

Všetky analýzy (asi 5 prípadov od decembra 2017 a mnohé predtým), kde sú už k dispozícii výsledky, potvrdili otravu chemickou cudzorodou látkou, ktorej držba aj používanie je zakázaná v celej EÚ. Približne dva prípady vykazujú podobné okolnosti, na potvrdenie sa čaká, podľa skúseností je však predpoklad veľmi veľký.

Dravce sú prirodzenou, dôležitou súčasťou slovenskej prírody, ich negatívny vplyv na populácie drobnej poľovnej zveri nebol nikdy vedecky preukázaný.

Dravé vtáky zmierňujú vplyv drobných hlodavcov, ktoré sú považované za škodcov poľnohospodárskych plodín. Patrí sem najmä hraboš, ten tvorí významnú zložku potravy tzv. myšolovných druhov. Tieto druhy majú svoju obľubu v „myšiach“ dokonca zakotvenú v názve – myšiak lesný, sokol myšiar, myšiarka ušatá, myšiarka močiarna. Každý z týchto dravcov môže za rok zachrániť až 1,5 tony obilia, pretože skonzumuje toľko hrabošov, ktoré by takýto objem plodiny zničili. Uvedomuje si to stále väčší počet farmárov, s ktorými spolupracujeme pri zavádzaní takzvanej biologickej ochrany – rozmiestňujme búdky pre dravce v okolí ich polí. Zabíjanie dravcov má teda aj iný rozmer, chýbajú nám ako pomocníci pri ochrane plodín.

Prítomnosť vtáctva v krajine je ukazovateľom zdravšieho prostredia, pomáhajú nám nájsť a vďaka významu lokality aj zachovať skutočne vzácne územia, s obrovským významom aj pre človeka. Mnohé dravce plnia v prírode dôležitú sanitárnu/čistiacu funkciu – živia sa uhynutými živočíchmi, čím sa starajú o ich odstránenie z krajiny a prispievajú k tomu, aby sa nešírili nákazy. Prednostne ulovia choré či zranené jedince a sú dôležitým vrcholovým článkom potravného reťazca.

V nížinách (najmä západného) Slovenska ide o dravce, ktoré sú podľa niektorých zodpovedné za drobnú poľovnú zver a ktoré sa zároveň živia aj uhynutými živočíchmi. Okrem toho sa stretávame so zabíjaním sokolov sťahovavých, ktorí lovia aj holuby (chov holubov je obľúbeným koníčkom), či jastrabov, ktorí sa občas ulakomia na sliepky.

Používaný jed je vysoko toxický, životu nebezpečný pre voľne žijúce živočíchy, domácich miláčikov (psy, mačky) a samozrejme tiež pre človeka. Nechytajte nájdené uhynute živočíchy a držte svojho psa na vôdzke, aby sa nedostal k návnade.

Každý podpis má veľký význam. Potrebujeme podporu verejnosti, aby sa venovala dostatočná pozornosť prevencii a vyšetrovaniu. V komunikácii s kompetentnými požadujeme konkrétne opatrenia, posilnenie štruktúr a pod., podpora pomôže ich presadeniu. Čím viac ľudí vyjadrí nespokojnosť a záujem, tým lepšie. Jednáme s políciou, prokuratúrou, Štátnou ochranou prírody. Čím väčšia podpora, tým viac presadíme. Okrem toho veríme, že sa podarí nájsť aj vďaka poctivým ľuďom dôkazy a usvedčiť páchateľa.