Sovy sú veľmi zaujímavou skupinou vtákov, ktoré sa živia dravým spôsobom. 10 druhov u nás hniezdi a 2 sa vyskytujú zriedkavo v zimnom období (belaňa tundrová a veľmi vzácne aj krahuľa hôrna). Zaujímavosťou je, že si (okrem jedného druhu) nestavajú vlastné hniezdo.
Využívajú výhradne dutiny stromov (kuvičok vrabčí), alebo okrem nich vhodne umiestnené búdky (sova dlhochvostá, sova obyčajná, pôtik kapcavý, výrik obyčajný), hniezda krkavcovitých vtákov na strome (myšiarka ušatá, s obľubou hniezdi aj v búdkach), skalné výklenky, police a podobne (výr skalný) a dva druhy v budovách poľnohospodárskych objektov vo vhodných konštrukciách alebo oveľa úspešnejšie v búdkach (kuvik obyčajný a plamienka driemavá). Jediný druh, ktorý hniezdi na zemi, svoje hniezdo upravuje a prináša materiál na jeho stavbu, je myšiarka močiarna.
Sovy dokážu otáčať hlavou až o 270 stupňov. Ich perie má špeciálne uspôsobenie, na dotyk je veľmi hebké a mäkké, účelom je tichý let, aby sa za šera či v noci, kedy sovy lovia, mohli nečujne priblížiť k svojej koristi.
- Kedy sovy húkajú a prečo? Ozývajú sa aj počas hniezdenia?
- (Ako) dokážeme rozlíšiť, že sa ozývajú rôzne jedince?
- Ako vyzerá „soví rok“?
- Znášku zahrieva len samica, alebo sa so samcom striedajú?
- Čistia si sovy svoje dutiny pravidelne?
Na tieto otázky, ktoré dostávame od verejnosti, odpovedali Samuel Pačenovský a Karol Šotnár, členovia Ochrany dravcov na Slovensku, ktorí sa dlhodobo zaoberajú výskumom a praktickou ochranou sov.
Húkanie/pískanie/pupukanie/kuvikanie a pod. sov znamená ich tok, ktorý prebieha najmä pred hniezdením a prípadne začiatkom procesu hniezdenia.
Teritoriálne hlasové prejavy vo všeobecnosti označujú teritórium samca (prípadne aj samice), súčasne sú namierené aj voči partnerke, ktorú si samce takto snažia získať. V priebehu hniezdenia sa ozývajú už menej často a tichšie.
Soví rok môžeme rozdeliť nasledovne (presné mesiace závisia od každej sezóny a jednotlivých druhov):
- I) jarný tok v predjarí,
- II) hniezdne obdobie,
III) pohniezdne obdobie (osamostatňovanie mláďat, preperovanie, pŕchnutie dospelých
- IV) jesenný tok (opäť teritoriálne prejavy samcov, vyháňanie mladých samcov z teritória, lákanie samice)
- V) zimné obdobie (obdobie strádania, nedostatku potravy, prežívajú len tí najsilnejší a najodolnejší). Len jediný druh, výrik lesný, naše územie na zimu opúšťa, nakoľko je prevažne hmyzožravý - v septebmri odlieta do Afriky, vracia sa v apríli.
Samice sú väčšie ako samce, ale rozdiely nie sú nápadné, v zafarbení nie sú zreteľné rozdiely.
Existujú citlivé zariadenia, ktoré dokážu zachytiť zvukové prejavy sov, ako aj programy na ich analýzu, ktoré umožnia zistiť, koľko jedincov je na nahrávke.
Pokiaľ viem, u všetkých našich druhov je deľba práce pri hniezdení taká, že samica sedí na vajciach a kŕmi mláďatá (preto je aj väčšia). Samec loví (je menší), zásobuje potravou samicu na hniezde a potom aj mláďatá. Keď mláďatá trocha narastú, potom loví aj samica a nosí potravu aj ona. Táto deľba práce je vlastná všetkým druhom sov.
Stráženie hniezda pred predátormi sa deje asi najmä u väčších druhov (výr, sova dlhochvostá, sova obyčajná). Stretol som sa aj s veľmi laxne pristupujúcimi samcami k tejto úlohe (napr. výr to nie vždy robí alebo nie vždy dôsledne). Naopak, sova obyčajná si často dokáže (samica) ochrániť okolie hniezda aj pred väčšími predátormi ako je ona – je schopná odohnať napr. aj sovu dlhochvostú z okolia hniezda. Menšie druhy hniezdiace v dutinách (napr. kuvičok, pôtik) sa snažia skôr výberom hniezdnej dutiny minimalizovať šance predátorov na predáciu. Tak napr. pôtik hniezdi často v dutinách tesára čierneho, ktoré bývajú umiestnené vo vysokých bukoch s holou kôrou, čo značne sťažuje možnosť predácie kunou. Kuvičky si vyberajú také dutiny vytesané ďatľami, ktoré majú menší priemer (4-5 cm) a vedie do nich dlhší tunel, ktorý znemožňuje/sťažuje predáciu najmä pre kuny. Kuvičky si tiež často vyberajú na hniezdenie stromy, v ktorých je viacero dutín; to je dôležité vtedy, keď sa predátor snaží dobíjať do prvej dutiny, samica stihne uniknúť z druhej dutiny. Výber dutiny je na samici: prebieha to tak, že samec, ktorý má dobrý prehľad o svojom teritóriu, ukazuje všetky potenciálne dutiny samici, ktorá si vyberie tú vhodnú na hniezdenie.
K čisteniu dutiny sa viem vyjadriť iba za kuvička: čistenie dutiny prebieha 2x, najprv pred hniezdením a potom až v čase kŕmenia mláďat (priebežne). Počas inkubácie to nerobia, aby zbytočne neupozorňovali na hniezdo predátorov. Pôtiky, pokiaľ viem, svoje hniezdne dutiny nečistia. Má to asi viac dôvodov, napr. neupozorňovanie predátorov, náhrada chýbajúcej výstelky hniezda (vrstva vývržkov poslúži aj ako dobrá výstelka v starších, opakovane používaných hniezdach).
Niektoré druhy pri dostatku potravy, pri premnožení drobných hlodavcov, hniezdia 2 x do roka (myšiarka ušatá, plamienka driemavá). Hniezdenie sa tak môže pretiahnuť až do decembra.
Sovy sú aktívne hlavne v noci, výnimku tvorí kuvičok vrabčí. Jeho aktivita je rozdelená na dve fázy. Prvá fáza vrcholí ráno na svitaní asi 40 minút pred východom slnka, druhá asi 30 minút po západe slnka. Počas noci kuvičok spí. V priebehu hniezdenia je však aktívny počas celého dňa a samica kŕmi spočiatku mláďatá aj v noci.
U myšiarky ušatej prebieha tok niekedy už v januári, zaznamenané bolo aj decembrové hniezdenie. Zaujímavosťou je, že časť populácie sa sťahuje a časť sa zhromažďuje s prisťahovalcami z iných oblastí od októbra do apríla na tzv. zhromaždiskách, resp. zimoviskách. Sú to miesta denného odpočinku, kedy aj v mestách môže sedieť na jednom strome až niekoľko desiatok jedincov (viac info TU).
Sovám môžete pomôcť výrobou a umiestnením búdok aj vy, praktický návod nájdete TU.
Foto v úvode: Ján Jakub
