Vraví sa, že viac očí viac vidí.
A je to pravda.
Z pohľadu podnetov, ktoré sa objavujú od občanov na sociálnych sieťach, alebo u kompetentných inštitúcií, je preto logické, že najvyšší počet pochádza z najviac obývaných, resp. najviac navštevovaných oblastí. Výnimkou nie sú ani podnety, týkajúce sa nálezov či pozorovaní interakcií vtáctva s elektrickým vedením. Môže ísť o jedince usmrtené či zranené v dôsledku zásahu elektrickým prúdom, po náraze do drôtov, prípadne sa jedná o hniezdenie bocianov (resp. zriedkavejšie iných druhov) na zariadeniach najčastejšie distribučnej siete.
Na Slovensku je 35 tisíc kilometrov nadzemných elektrických vedení. Elektrinu používame všetci, aj tento článok čítate vďaka elektrine. Tvoria relatívne hustú sieť a pokrývajú značnú časť nášho územia. Za pomerne krátke obdobie existencie vedení sa vtáctvo nedokázalo novým prekážkam vo svojom prostredí prispôsobiť, preto dochádza k stretom, z ktorých väčšina má fatálne dôsledky. Je to daň, ktorú platí vtáctvo za naše pohodlie.
Kto je však zodpovedný, keď elektrinu denne používame všetci? Máme šťastie, že v našej krajine prijali zodpovednosť všetky distribučné, aj jediná prenosová spoločnosť – na výskume a vývoji riešení dnes inenzívne spolupracujú s odborníkmi zo štátnych aj mimovládnych organizácií. Ochrana dravcov na Slovensku intenzívne spolupracuje s danými spoločnosťami približne od roku 2000, pričom monitoringu problematiky sa venujeme ešte dlhšie.
Kľúčovým aspektom pri riešení daného problému je systematický prístup. Vďaka nemu sa nám, v spolupráci najmä so Štátnou ochranou prírody SR, darí stále zlepšovať kvalitu a účinnosť využívaných opatrení a metodických postupov.
V prípade prevencie pred zásahmi elektrickým prúdom (relevantné na 22 kV vedení) sa využívajú ochranné prvky, alebo špeciálne navrhnuté konzoly a iné časti podperných stĺpov a stožiarov. Zásahy prúdom sú zodpovedné v priemere za 77 % obetí, opatrenia sa na Slovensku uplatňujú od 90-tych rokov 20. storočia. Vďaka tomu je bezpečná viac ako tretina všetkých stĺpov.
Ochranou proti nárazom sú špeciálne prvky, takzvané odkloňovače letu, ktorých úlohou je zvýšiť viditeľnosť vedení. V niektorých územiach boli inštalované od začiatku 21. storočia, no nebola skúmaná ich účinnosť. Prvým projektom, ktorý postupoval systematicky a zabezpečil dlhodobý efekt, bol LIFE Energia, realizovaný v období rokov 2014 – 2019 (výsledky a rozsiahlejšie informácie k téme na www.lifeenergia.sk). Medzi kľúčové výstupy projektu patrí Príručka vypracovaná pre zvýšenie ochrany vtáctva na elektrických vedeniach na Slovensku, na príprave ktorej sa podieľali tiež všetky energetické spoločnosti a Ministerstvo životného prostredia SR alebo koncepcie pre oblasť Dunaja či Karpatský euroregión. Účinným opatrením, ktoré sa u nás uplatňuje, je aj kabelizácia vzdušných vedení.
Keď existujú riešenia, prečo teda nie sú bezpečné všetky vedenia?
Pretože je ich príliš veľa. Ekologizácia celej siete by si vyžiadala investíciu minimálne pol miliardy eur do prvkov a služieb/práce (čo by sa zásadným spôsobom premietlo do zvýšenej ceny elektriny). Zároveň by sa jednalo o nesystémové riešenie, nakoľko nie všetky stĺpy a nie všetky vedenia sú pre vtáctvo rizikové.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné určiť priority z hľadiska území a času realizácie opatrení. Za prioritné oblasti boli určené Chránené vtáčie územia a lokality s výskytom vzácnych druhov vtáctva, resp. významné vtáčie biotopy (migračné koridory, odpočinkové stanovištia, nocoviská, potravné biotopy). V rámci týchto prioritných oblastí sa na základe špeciálne nastavených metodických postupov určujú konkrétne úseky pre realizáciu spomínaných preventívnych opatrení. Napríklad úseky ponad vodnú hladinu, resp. blízko vodných biotopov, sú zaradené do najvyššieho stupňa rizikovosti a majú najvyššiu prioritu. Zároveň sú však najviac problematické pre inštaláciu prvkov/iné spôsoby ekologizácie. Napríklad v prípade niektorých úsekov 110 kV vedenia ponad Dunaj mala byť realizovaná inštalácia prostredníctvom dronu od slovenského výrobcu, nepodarilo sa však doposiaľ vyriešiť technické parametre.
Pre zabezpečenie čo najvyššieho efektu sa pre podporu výskumu a konkrétnych aktivít využívajú okrem finančných zdrojov energetických spoločností tiež rôzne fondy a programy. Najväčším je program EÚ LIFE, ktorý doposiaľ pomohol financovať ekologizáciu viac ako 100 kilometrov vedení proti nárazom a okrem toho vyše 6000 stĺpov na celom Slovensku, s prispením zdrojov Ministerstva životného prostredia SR. Ďalšie tisíce kilometrov a stĺpov sú bezpečné vďaka priamej investícii energetických spoločností. Tento počet sa každý rok zvyšuje, pretože práce prebiehajú neustále.
Je potrebné podotknúť, že realizácia akýchkoľvek aktivít na elektrickom vedení si vyžaduje špecifický prístup, zodpovedajúci prísnym technickým a bezpečnostným normám a predpisom. V závislosti od typu vedenia vstupuje do celého procesu otázka zložitosti konštrukcie, možnosti prác pod napätím, resp. nevyhnutnosť vypnutia celého úseku. S tým samozrejme súvisí dočasné prerušenie dodávky elektriny spotrebiteľom, vybavenie povolenia na vstup na súkromné pozemky, jednanie s príslušnými orgánmi. Umiestnenie prvkov je možné realizovať iba odborne vyškoleným a spôsobilým personálom, pod prísnymi pravidlami. Aj to však má svoje limity – napríklad mimoriadne náročné je umiestniť zviditeľňovacie prvky na úsek elektrického vedenia nad vodnou hladinou, obzvlášť ak sa jedná o práce pod napätím 110 kV a vyššie.
Výskumy opatrení, ktoré sa podarilo zrealizovať, preukázali, že sme vďaka nim znížili/úplne eliminovali úmrtnosť vtáctva tam, kde dochádzalo k zásahom prúdom a ku kolíziám. Opatrenia sú teda vysoko účinné.
Okrem toho sa vynakladajú nemalé prostriedky na využitie zariadení energetických spoločností pre zlepšenie hniezdnych podmienok vybraných druhov (bocian biely, sokol myšiar, sokol rároh).
Veríme, že sa nám podarilo vysvetliť princíp, akým dlhodobo pristupujeme k zmierneniu vplyvu nadzemných elektrických vedení na vtáctvo. Za zásadný považujeme fakt, že doterajší prístup a opatrenia sú vysoko účinné.
Vieme, že pri tak veľkom rozsahu elektrifikácie je prípadov ešte stále pomerne veľa. Z uvedených dôvodov nie je reálne okamžite riešiť každý jeden prípad osobitne. Pomôže nám, ak prípady nahlásite príslušnej energetickej spoločnosti a/alebo na
Kontakty na energetické spoločnosti:
Západoslovenská distribučná, a.s.:
Stredoslovenská distribučná, a.s.:
Východoslovenská distribučná, a.s.: Zákaznícka linka: 0850 123 312,