Rozšírenie vo svete a v Európe
Holoarktický typ rozšírenia, s veľmi rozsiahlym areálom rozšírenia, zahŕňajúcim zrejme sekundárne (pôvodom zo zimujúcich populácií) aj niektoré oblasti na južnej pologule, vrátane odľahlých tichomorských ostrovov (Havajské súostrovie, Galapágy, Karolíny). Celý areál je osídlený veľmi nepravidelne a mozaikovite.
V Európe obýva predovšetkým tundru s močaristým biotopom. Je to nestály, kočovný druh sovy. Na všetkých hniezdiskách je charakterizovaný ako fluktuant. V ostatných európskych štátoch hniezdi nepravidelne, niekedy invázne v závislosti od stupňa gradácie hrabošov.
Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Nemecko 67 - 145 párov, Rakúsko 0- 10 párov, Česko 0 - 5 párov, Poľsko 30 - 80 párov, Maďarsko 5 - 40 párov, Ukrajina 150 - 180 párov v roku 1986.
Poznávanie v prírode
Stredne veľká sova, krídla veľmi dlhé, úzke a špicaté, hlava pomerne malá a guľatá. Ušká malé, málokedy viditeľné. Perie je svetlo žltohnedé a béžovo biele, husto čiarkované. Závoj je svetlý s nápadnými čiernymi škvrnami okolo žltých očí. Lieta vlnkovite, pohyby krídel sú počas letu pomalé, plachtí voľne. Často sedáva na zemi.
Počas letu sa od podobnej myšiarky ušatej líši biely zadným okrajom pažnej časti krídiel. Špičky krídel sú takmer sýto čierne, len s jednou svetlou páskou. Chvost je riedko pruhovaný, ramenné letky sú zospodu kontrastne tmavšie. Pohlavia sú si podobné.
Prostredie
Vlhké, otvorené miesta, najmä vlhké lúky a bažiny s roztrúsenými krovinami a stromoradiami. Obľubuje otvorenú krajinu s močaristými biotopmi, blízkosťou rybníkov a vodných nádrží. Nevyhýba sa ani agrárnej krajine, kde ju najčastejšie zistíme v zime. Najradšej obýva ostricové lúky s výskytom solitérnych vŕbových krovín a stromov. Na severe hniezdi v tundre.
Ťah
Prevažne ťažný vták, každoročne však prezimujú kŕdle. Hromadný výskyt myšiarok močiarnych, nasledujúci v rokoch po kalamitách hrabošov, má charakter invázie.
Pravidelene prezimuje v Stredomorí, odkiaľ je aj množstvo výsledkov krúžkovacích staníc. Cez naše územie pravidelne tiahnu a aj zimujú cudzie populácie.
Rozmnožovanie
Svadobné hry predvádza samec v podvečer a za súmraku, niekedy však aj počas dňa. V kruhoch oblietava hniezdny priestor stále vyššie a vyššie, často bez pohnutia kridel, inokedy s pravidelným mávaním. Počas letu náhle zloží krídla pod seba a spustí sa do strmhlavého letu, pričom niekoľkokrát zatlieska krídlami pod telom.
Hniezdo býva umiestnené na zemi na vlhkých miestach alebo v blízkosti rybníkov medzi trsmi trávy, vždy však tak, aby nebolo podmáčané vodou. Niekedy býva umiestnené aj na poli. Vystlané býva steblami suchej trávy, korienkami a listami, zvonka hrubšími, vo vnútri jemnejšími. Myšiarka močiarna je našou jedinou sovou, ktorá prináša materiál na stavbu hniezda a stavia ho.
Znáška prebieha od marca do začiatku mája, pričom samica znáša 3 - 5 (7) vajec. Tvar je guľatý alebo mierne oválny. Vajcia sú čisté biele, slabo lesklé. Väčšinou sú znášané v dvojdňových intervaloch, pričom samica sedí na znáške od znesenia prvého vajca. Doba sedenia navajciach je 24 - 28 dní. Mláďatá sa liahnu v intervaloch, ako boli vajcia znášané. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 12 - 17 dňoch, vzletnosť dosiahnu vo veku asi 35 dní. Pohlavne dospievajú približne v druhom roku života.
Potrava
Loví takmer výhradne v nízkom lete na otvorených priestranstvách, najmä na podmáčaných lúkach a mokradiach. Je to najmä súmračný druh sovy, loviaci v podvečer alebo ráno, ale nezriedka aj cez deň. Pri vyhľadávaní koristi sa väčšinou riadi sluchom, často ale aj zrakom, pričom sa dokáže vo vzduchu trepotať podobne ako sokol myšiar.
Korisť tvoria vyhradne zemní hlodavci, príp. i zbytky lariev rôzneho druhu hmyzu.
Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Hniezdna populácia na Slovensku je odhadovaná na 0 - 50 hniezdnych párov. Druh je ohrozovaný najmä stálym úbytkom potencionálnych hniezdnych biotopov vplyvom odvodňovania mokradí, ničením pôvodných hniezdnych biotopov a kosením lúk v čase hniezdenia. Ohrozovaný je aj motorovými prostriedkami, aplikáciou rodenticídov a nezákonným odstrelom.
Pre zachovanie druhu u nás je dôležité zachovanie mokradí, mokrých lúk a málo používaných pasienkov, kde nájde dostatočný úkryt, hniezdne a potravné možnosti.
Použitá literatúra - sovy
- Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
- Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
- Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
- Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
- Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
- Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
- Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
- Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
- Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
- Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
- Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.
Foto: Stanislav Harvančík
