Rozšírenie vo svete a v Európe
Kozmopolitný typ rozšírenia, mimo studenej oblasti, Saharu a tropických dažďových pralesov obýva celú planétu. Ťažisko výskytu je v teplých oblastiach, k severu preniká najvyššie v západnej Európe k 60°s.š.
V Európe je rozšírená v strednej a východnej Európe. V Holandsku, Belgicku, údolie Rýna v Nemecku, severnom a východnom Francúzsku, strednom Švajčiarsku a Chorvátsku prechádza do areálu Tyto alba alba. Zmeny v rozširení sú malé, ale početnosť silne kolísá a v posledných desaťročiach je vo veľkej časti Európy zisťované znižovanie jej početnosti.
Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Nemecko 5000 - 15 000 párov, Rakúsko 10- 20 párov, Česko 400 - 700 párov, Poľsko 1000 - 4000 párov, Maďarsko 800 - 1000 párov, Ukrajina 25 - 35 párov v rokoch 1990 (výrazný pokles).
Poznávanie v prírode
Stredne veľká, štíhla, krídla dlhé ako aj nohy. Závoj má svetlý, srdcovitý, oči tmavé. Letom pripomíná myšiarku ušatú, je pomalý, vlnkovitý a elegantný. Počas letu má dlhý krk a krátky chvost, nohy často pri trepotaní spustené. Perie je najčastejšie veľmi svetlé.
Prostredie
Stály vták. Žije pri ľudských sídlach. Hniezdi vo vežiach kostolov, v budovách, zrúcaninách hradov, v starých bútľavých stromoch, v parkoch, príp. na skalách. Rada obsadzuje vhodné hniezdne búdky umiestnené vo vnútri hospodárskych budov. Pri hniezde väčšinou aj prespáva.
Na Slovensku je väčšina populácie koncentrovaná v nížinách a pahorkatinách do 300 m n.m.
Ťah
U nás ako aj v celej strednej Európe je plamienka driemavá stálym ako aj prelietavým vtákom.Významnou črtou je sklon k častým potulkám a presidľovanie v najrôznejších smeroch, niekedy do miest značne vzdialených od hniezdiska.
Avšak väčšina vtákov zostáva verná miestu hniezdenia po celý rok, najviac sa potulujú v okruhu 20 km.
Rozmnožovanie
Hniezdi v máji, na juhu už v apríli alebo aj skôr. Samica znáša vajcia priamo na neupravený podklad na odľahlých miestach.
Samica sedí na vajciach hneď od znesenia prvého vajca. Ich počet býva 4 - 7, počas rokov bohatých na potravu až 11. Mláďatá v hniezde majú rôznu veľkosť. Zohrievanie vajec trvá 30 - 34 dní, starostlivosť o mláďatá trvá do osem týždňov. V prvých týždňoch samica zostáva pri mláďatách a zahrieva ich, samec loví a nosí potravu pre celú rodinu. Počas rokov chudobných na potravu najmladšie mláďatá rastú pomaly a spravidla hynú. Naopak, v rokoch bohatých na potravu niektoré páry na jeseň aj druhý krát hniezdia. Mláďatá sa po osamostatnení potulujú po okolí. Pohlavne dospievajú po prvom prezimovaní a na mieste svojho prvého hniezdenia sa spravidla usídľujú na celý život.
Potrava
Loví v nízkom lete nad otvorenými plochami, predovšetkým v kultúrnej krajine. Korisť vyhľadáva pomocou sluchu.
Potravu tvoria predovšetkým drobní cicavci, ďalej vtáci a v menšej miere aj hmyz. Pri dostatočnom množstve drobných cicavcov si plamienky driemavé vytvárajú zásoby. V priebehu chudobných rokov plamienky skonzumujú viac vtákov, predovšetkým mláďat druhov hniezdiacich na zemi. Z hmyzu sú to najčastejšie veľké nočné motýle.
Plamienka, ako vták so silnou väzbou na svoje teritórium úplne závisí od priebehu zimy. Ak je snehová pokrývka väčšia ako 7 cm, plamienky majú pri love značne sťaženú situáciu. Oblasti, kde sneh zostáva dlhšie ako 40 dní v roku, plamienky nemôžu trvalo obývať. Plamienka driemavá loví iba v noci. Úkryt opúšťa až po zotmení.
Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Populácia na Slovensku je odhadovaná na 400 - 600 hniezdnych párov, pričom patrí medzi ohrozený druh. Ako hlavný negatívny faktor sa javí úbytok bezpečných hniezdisk v dôsledku uzatvárania vletových otvorov do kostolných veží alebo ich opráv a následnej zmene hniezdnych podmienok.
Náhradné miesta na povalových priestoroch v poľnohospodárskych objektoch sú ľahko prístupné pre predátorov.
Plamienka sa taktiež veľmi často stáva obeťou cestnej premávky ako aj dlhotrvajúceho zimného obdobia s vysokou snehovou prikrývkou.
Efektívny spôsob podpory hniezdenia je inštalovanie rozmerných hniezdnych búdok do poľnohospodárskych objektov, zebezpečených voči predátorom. Ide o špeciálny typ búdky. Búdka môže byť menších rozmerov (napr. 50 x 50 x 50 cm) s tým, že v jej okolí je dostočný a bezpečný priestor pre pohyb mláďat, dokrmovanie, cvičenie letu. V opačnom prípade volíme väčší typ búdok (60 x 100 x 50 cm). Dôležitá je vnútorná prepážka vytvárajúca predsieň o šírke asi 20 cm.
Vletový otvor by mal mať výšku 18 cm a šírku 12 - 14 cm, výška spodnej hrany vletového otvoru od dna je určovaná v rozmedzí 8 - 20 cm. Vletový otvor býva umiestnený na okraji dlhej bočnej steny, niekedy taktiež v čelnej stene. Búdky sa vyrábajú ako otváracie pre možnosť čistenia a kontrol.
Použitá literatúra - sovy
- Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
- Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
- Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
- Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
- Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
- Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
- Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
- Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
- Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
- Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
- Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.
Foto: Stanislav Harvančík
