Okrem dravcov, uvedených v kapitole Hniezdiace druhy sa u nás vyskytujú aj ďalšie, ktoré u nás nehniezdia. Ich výskyt u nás je zväčša viazaný na mimohniezdne obdobie, aj keď príležitostne bývajú jedince niektorých druhov pozorované aj v hniezdnom období. Ich výskyt na Slovensku je pravidelný až bežný, výskyt kane sivej či myšiaka severského je v niektorých rokoch až hojný.
Zimujúce a tiahnuce druhy
Kaňa sivá (Circus cyaneus)
Kaňa sivá (Circus cyaneus) sa u nás vyskytuje na ťahu a pravidelne aj zimuje. Jej početnosť v zimnom období sa odhaduje na 3000-5500 jedincov. V susednej Českej republike hniezdi v počte niekoľko desiatok párov. Je zreteľne mohutnejšia ako kaňa popolavá a má širšie krídla. Dosahuje rozpätie krídel 110-125 cm a hmotnosť 350-550 g. Samec je svetlejší ako samec kane popolavej, chýba mu hnedé fŕkanie na hrudi. Prvých 5 ručných letiek je z väčšej časti čiernych. Okraje lakťových letiek sú tmavosivé, čo vytvára tmavý pás na zadnej časti krídel. Samice a mladé jedince kane popolavej, sivej a stepnej je ťažké odlíšiť.
Vyskytujú sa u nás najmä v poliach a lúkach v blízkosti rybníkov a močiarov, v čase od konca októbra do konca marca.
Myšiak severský (Buteo lagopus)
Myšiak severský (Buteo lagopus) je väčší príbuzný nášho myšiaka lesného. Hniezdi pomerne ďaleko na severe a u nás pravidelne zimuje. Početnosť v jednotlivých rokoch silno kolísa, pravdepodobne v súvislosti s kolísaním početnosti hrabošov a s klimatickými podmienkami. Odhaduje sa na 800-2500 jedincov. Prilieta k nám väčšinou koncom septembra a na hniezdiská odlieta v priebehu marca.
Rozpätie krídel býva okolo 140 cm, hmotnosť 800-1200 g. Na zápästí krídla je tmavé pole lemované takmer bielymi bázami ručných a lakťových letiek. Na rozdiel od myšiaka lesného má operené beháky. Je zväčša svetlejší než myšiak lesný a dobre ho možno odlíšiť podľa širokého tmavého pásu na konci chvosta.
Je silne viazaný na svoju hlavnú korisť- drobné hlodavce a jeho hniezdna početnosť úzko koreluje s gradačnými cyklami hlodavcov.
Sokol kobec (Falco columbarius)
Sokol kobec (Falco columbarius) je najmenším u nás sa vyskytujúcim sokolom. Je aj najvzácnejším spomedzi zimujúcich dravcov, jeho početnosť v zimnom období sa odhaduje na 100-350 jedincov. Chvost má stredne dlhý, krídla skôr krátke a špicaté. Rozpätie krídel je iba 57-67 cm, hmotnosť 150-220 g. Samec je zhora tmavosivý, zospodu žltooranžový s tmavými pozdĺžnymi škvrnami. Samica je zhora sivohnedá, zospodu svetlá s výraznými hnedými pozdĺžnymi škvrnami.
Hniezdi v severských krajinách. U nás sa vyskytuje síce nehojne, ale pravidelne na ťahu a počas zimovania. Vyskytuje sa najmä v otvorenej krajine, najčastejšie v kotlinách, s dostatkom remízok a kríkov, v ktorých sa zdržiava veľa drobného vtáctva, jeho hlavnej koristi. K nám prilieta pomerne skoro, už v priebehu septembra, odlieta najčastejšie koncom marca.
Kršiak rybožravý (kršiak rybár, Pandion haliaetus)
Kršiak rybožravý (kršiak rybár, Pandion haliaetus) sa od ostatných dravcov líši a preto tvorí samostatnú čeľaď- kršiakovité. Je pomerne veľký, rozpätie krídel je 160-170 cm, hmotnosť 1400-2000 g. Má veľmi dlhé zahnuté krídla a veľmi svetlú až bielu spodnú časť tela. Hlava je svetlá s tmavým pruhom tiahnúcim sa cez oko až na tyl.
Cez naše územie pravidelne tiahne, a to najmä pozdĺž veľkých riek, priehrad a rybničných sústav. Jarný ťah pripadá na koniec marca a apríl, jesenný ťah od polovice augusta až do konca októbra. Nedospelé vtáky sa u nás môžu vyskytnúť aj v lete, hniezdenie však u nás nie je predpokladané.
Zatúlanci
Sup biely (Zdochlinár biely, Neophron percnopterus)
Sup biely (Zdochlinár biely, Neophron percnopterus) je nezameniteľný druh. Je veľký asi ako orol krikľavý, dosahuje rozpätie krídel 150-160 cm a hmotnosť 2000-2400 gramov. Dospelý vták má hlavu, telo, chvost aj krídla biele, len všetky letky sú v kontraste k tomu čierne. Chvost je krátky a nápadne klinovitý, krk dlhý, krídla dlhé a široké. Z územia Slovenska existujú za posledných 50 rokov len 3 údaje o jeho výskyte.
Sup tmavohnedý (Aegypius monachus)
Sup tmavohnedý (Aegypius monachus) je najväčším európskym druhom dravca. Dosahuje rozpätie krídel až 270-290 cm a hmotnosť 8-12 kg. Je nápadný veľmi dlhými a veľmi širokými krídlami a krátkym chvostom. Pri krúžení drží krídla vodorovne. Je veľmi tmavý. K nám sa zatúla len celkom výnimočne, naposledy bol pozorovaný v roku 1946.
Sup bielohlavý (Gyps fulvus)
Z troch druhov supov sa na Slovensko častejšie, síce zriedkavo ale takmer pravidelne, zatúla len sup bielohlavý (Gyps fulvus). V rokoch 1980 až 1999 bol u nás pozorovaný 11-krát. Dosahuje rozpätie krídel 255-275 cm a hmotnosť 6-8,5 kg. Krídla sú svetlohnedé, najmä krídelné krovky sú veľmi svetlé; v kontraste k tomu sú letky veľmi tmavé, takmer čierne. Hlava, krk a golierik sú u dospelých biele. Chvost je krátky, krídla dlhé a široké, v lakťovej časti sú širšie ako v ručnej. Pri krúžení drží krídla mierne zdvihnuté nahor.
Kaňa stepná (Circus macrourus)
Kaňa stepná (Circus macrourus) sa u nás vyskytuje len veľmi vzácne. Je pravdepodobné, že uniká pozornosti a jej výskyt je v skutočnosti častejší, v teréne je veľký problém odlíšiť ju od kane sivej a popolavej. Dosahuje rozpätie krídel 105-120 cm a hmotnosť 300-450 g. Samec je veľmi svetlý, ešte svetlejší než samec kane sivej. Čierne pole v krídlach je menšie než u kane sivej, čierne sú len konce 4 letiek. Majú dlhšie a špicatejšie krídla než kaňa sivá. Je najmenej viazaná na vodu zo všetkých u nás sa vyskytujúcich kaní, hniezdi v stepiach východnej Európy.
Myšiak hrdzavý (Buteo rufinus)
Myšiak hrdzavý (Buteo rufinus) sa na Slovensku objavuje čoraz častejšie, čo súvisí s jeho šírením sa v južnejších častiach Európy. Dokonca je predpoklad, že by už na Slovensku mohol aj hniezdiť alebo že by mohol v najbližších rokoch zahniezdiť. Je trochu väčší a mohutnejší než myšiak lesný, dosahuje rozpätie krídel 130-150 cm a hmotnosť 1000-1500 g. Má širšie krídla a viac roztiahnuté letky než myšiak lesný. Hlava je veľmi svetlá, ináč v sfarbení prevažuje hrdzavá farba. Chvost je väčšinou bez priečnych pásov.
Orol hrubozobý (Aquila clanga)
Orol hrubozobý (Aquila clanga) je väčší než orol krikľavý, na ktorého sa podobá sfarbením aj celkovým výzorom. Dosahuje rozpätie krídel 160-180 cm a hmotnosť 1500-2500 g. Je veľmi tmavo sfarbený, takmer čierny. Letky sú svetlejšie než telo, u orla krikľavého je to naopak. Nedospelé orly hrubozobé majú na vrchnej časti krídel 2-3 svetlé pásy, tvorené svetlými okrajmi krídelných kroviek, u nedospelých orlov krikľavých je len jeden takýto pás. Najbližšie k nám hniezdi v severovýchodnom Poľsku. Cez naše územie tiahne len veľmi zriedkavo. Je silne viazaný na mokré biotopy a aj pri výskytoch u nás je najväčšia pravdepodobnosť pozorovať ho práve v takomto prostredí.
Orol stepný (Aquila nipalensis)
Orol stepný (Aquila nipalensis) sa k nám zatúla len zriedkavo z krajín východnej Európy. Je viazaný na otvorenú krajinu a aj pozorovania zo Slovenska pochádzajú zväčša z nížin. Najbližšie hniezdi zvyšková populácia niekoľkých párov na juhovýchode Ukrajiny. Dosahuje hmotnosť 2300-3300 g a rozpätie krídel 165-195 cm. Sfarbenie dospelých vtákov je hnedé, spodná časť krídel je svetlejšia. Mladé orly stepné majú na spodnej časti krídel nápadný svetlý pás. Pri pozorovaní zblízka je spoľahlivým určovacím znakom hlboko vykrojený zobák, okraj zasahuje až za oko.
Sokol bielopazúrový (Falco naumanni)
Niektoré údaje poukazujú na to, že ešte v polovici minulého storočia sokol bielopazúrový (Falco naumanni) na Slovensku hniezdil. V posledných desaťročiach sú však už aj pozorovania druhu na Slovensku výnimočné. Je veľmi podobný sokolovi myšiarovi. Dosahuje rozpätie krídel 70-75 cm a hmotnosť 130-170 cm. Chvost je výraznejšie klinovitý než u myšiara. Krídla sú nápadne hnedo hrdzavé bez škvŕn, hlava je nápadne modrá a tiež bez škvŕn. Pazúry sú biele.
Použitá literatúra:
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
- del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
- Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
- Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
- Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
- Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.
