Hodiny a dni strávené v letných horúčavách uprostred obilných polí. Slnko páli, žatva sa blíži, dochádza čas. Vieme, že niekde "tam" leží klenot a ak ho nenájdeme včas, pokosí ho kombajn...
Po nedeľňajšej hríbovačke dňa 3.6.2018 nad obcou Kanianka v Strážovských vrchoch sme si sadli nad lesnú cestu a čistili huby. Iba pár metrov pred nami sa ozývala samica kuvička vrabčieho. Porast asi 60 - 80 ročný v zložení dub 49 %, smrekovec 49%, buk 2%, no žiadna jedľa , ani smrek. Naozaj netypický biotop pre túto najmenšiu európsku sovičku.
Päť mláďat sokola myšiara dostalo nový domov v náhradných hniezdach pri Kolárove a na Hornej Nitre. Ide o druh, ktorý sa prispôsobil životu v mestách, na úspešné vyhniezdenie mu stačí kvetináč, dostatočne veľký výklenok alebo zabudnuté vedro na balkóne. Ornitológovia odhadujú, že v intravilánoch miest a obcí na Slovensku žije asi tisíc párov sokola myšiara. Jeho jedálny lístok pozostáva najmä z hlodavcov, pomáha tak ľuďom regulovať ich počet v prírode.
Tlačová správa
Sokol červenonohý dostal pomenovanie podľa svojich červených nôh. Keď bol ešte na Slovensku oveľa hojnejším druhom, nazývali ho bežní ľudia i dymovým. Tento dravec je dnes u nás extrémne vzácny, v slovenskej krajine sa nachádza len jediné územie, kde hniezdi. Odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku zistili, že sa sem sokoly úspešne vracajú po svojich cestách z Afriky. Ako je to možné?
S Viktorom Prachárom*, sme dnes (27.6.2018) kontrolovali hniezdo v pohorí Malé Karpaty. Išlo o preverenie informácie od lesníkov, ktorí sa vyjadrili, že v ich oblasti hniezdi orol kráľovský. Na naše veľké prekvapenie som na lokalite zistil, že prilietajúca samica nie je druhom, ktorý sme čakali, ale že ide o orliaka morského (na fotografii možno poznať samicu podľa medzery v ľavom krídle). Samici z pazúrov visela korisť, najskôr zvyšky srnčaťa (noha s kopýtkom), samozrejme orliaky srnča neulovili, zrejme ho našli usmrtené po aktuálne prebiehajúcej žatve a kosbe na poliach. Na lokalite sa objavil aj samec, ktorý len opatrne z diaľky pozoroval situáciu. Potom sme uvideli aj vyletené mláďa, asi 100 m nad hniezdom.
Sokol červenonohý na Slovensku
Na konci 90-tych rokov u nás hniezdilo 60 až 70 párov sokola červenonohého (kobcovitého). Na niektorých lokalitách juhozápadného a juhovýchodného Slovenska to bol takmer bežný druh. Výrazné zmeny poľnohospodárskej krajiny (vrátane chemizácie prostredia) spôsobili, že sa tento sokol, pre sfarbenie samčeka ľudovo nazývaný aj dymový, začal z prírody vytrácať. Napokon, v roku 2012, už na Slovensku nebol zistený ani jediný pár.
Práve vtedy sme sa pustili do ambicióznej misie – zabrániť úplnému vymiznutiu druhu zo slovenskej prírody. V piatich Chránených vtáčích územiach (CHVÚ), kde v minulosti hniezdil, sa začal realizovať projekt „LIFE REDFOOT“ s podporou Európskej únie. Postupne sa potvrdil kladný výsledok inštalácie búdok, výsadby stromov, zmeny hospodárenia či intenzívneho monitoringu – návrat sokola červenonohého na Slovensko a úspešné hniezdenie!
Od roku 2013 počet párov vzácneho druhu rastie. Doposiaľ najvyšší zaznamenaný počet vyletených mláďat – 43, nás potešil v roku 2018, kedy na spoločnej lokalite hniezdilo rekordných 18 párov. Jedná sa o jediné známe hniezdisko druhu, paradoxne pod najväčším tlakom z hľadiska intenzívneho využívania ornej pôdy.