Vplyv energetickej infraštruktúry na voľne žijúce vtáctvo je v odborných kruhoch diskutovanou témou. Venujú sa jej špeciálne zamerané medzinárodné konferencie, na ktorých sa stretávajú poprední predstavitelia z rôznych sfér, od energetikov, technikov až po odborníkov zameraných na ochranu vtáctva. Skúsenosťami a prístupom Slovensko patrí medzi lídrov v tejto oblasti.

„Ostrovy života“ uprostred pustých polí, jedenásť mláďat v jednej búdke, dramatické chvíle so šťastným koncom, či pozorovania neobvyklých vtáčích druhov. Odborníci, ktorí sa venujú ochrane voľne žijúcich dravých vtákov a sov vybrali dobré správy z tohtoročnej hniezdnej sezóny.

Stovky špeciálnych búdok, výkonné drony, GPS vysielačky menšie než zápalková škatuľka a ochranné prvky na elektrické vedenia. To je len krátky výpočet vecí, ktoré pomáhajú odborníkom z Ochrany dravcov na Slovensku a Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. (SEPS) pri záchrane sokola rároha.

Vlna ochladenia a intenzívnych dažďov zasiahla v uplynulých dňoch celú strednú Európu, vrátane Slovenska. Spôsobila komplikácie ľuďom, aj vtáctvu - predovšetkým druhom, ktoré ešte tento priestor nestihli opustiť smerom na svoje zimoviská. Pre nepriaznivé podmienky mali vtáky zamedzený prístup k potrave. Prichádzali tak o tukové zásoby určené na dlhú cestu, ktorú majú ešte pred sebou.

Hniezdna sezóna sa pomaly chýli ku koncu a je čas bilancovať. Kým napríklad väčšina sov vyhniezdila už v jarných mesiacoch, sokoly kobcovité skončili so starostlivosťou o mláďatá len nedávno. Čas je však neúprosný. Vzácne sokoly teraz čaká náročná migrácia na zimoviská v Afrike, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené takmer 9 tisíc kilometrov. 

Sokol rároh patrí na Slovensku medzi vzácne vtáčie druhy a počas posledných 30 rokov si prešiel veľmi zaujímavým vývojom. Najprv sa podarilo zachrániť posledné páry doslova v hodine dvanástej, a tak zabrániť tomu, aby sa druh z nášho územia ako hniezdič úplne stratil.