Kedysi pomerne bežné, dnes ohrozené zánikom pasienkov. Sysle pasienkové niektorí nazývajú aj slovenské surikaty. Je pre nich tak isto typický vzpriamený postoj na zadných nohách a mimoriadne rýchle, trhané pohyby. Vysoké teploty počas babieho leta umožnili sysľom byť „dlho hore“ pred tým, než sa uložili na zimný spánok. Ten potrvá približne do marca, rovnako v závislosti od aktuálneho počasia. Aby zimu prežilo čo najviac jedincov, podporujú ich odborníci doplnkovým krmivom. Sysľom chutí slnečnica, jačmeň, ovos, vlašské orechy i jablká.

Sokol červenonohý zimuje v južnej Afrike. Po hniezdnom období, ktoré začína výberom teritória v apríli a končí odchovaním mláďat v júli až auguste, sa aj naša populácia vydáva na túto dlhú púť. Slovensko je dôležitou križovatkou migračných ciest, preto bolo možné najmä v septembri pozorovať vzácneho sokola tam, kde sa bežne nevyskytuje. Najpočetnejšia hniezdna lokalita druhu, ktorá sa nachádza hneď pri Bratislave, je zároveň obľúbeným skupinovým nocoviskom. Počas vrcholu migrácie tu bolo v jeden večer spočítaných najviac 27 jedincov.

Myšiarka ušatá si hniezdo nestavia, ale hniezdi v opustených hniezdach po dravcoch, krkavcovitých vtákov, alebo veveríc, no zahniezdila už aj na zemi.  Keďže v tomto roku bola gradácia hraboša poľného, ale aj lesných myší, tak bol predpoklad, že sovy zahniezdia aj druhýkrát. Skontrolovali sme niekoľko starších hniezd a zistili sme dva prípady ich druhého hniezdenia.

Na prvú septembrovú sobotu pripadá Medzinárodný deň supov.

Žiaľ, supy sú často zaškatuľkované ako temné či morbídne. Vo výskume BirdLife International až 75% opýtaných povedalo, že supov vnímajú ako „hrobárov v prírode“.

Supy si však svoju zlú povesť nezaslúžia. 

5-ročný projekt LIFE Energia, ktorého cieľom bolo vytypovať rizikové vzdušné elektrické vedenia aj na východnom Slovensku (čo je distribučné územie VSD) a nájsť najvhodnejšie opatrenia, aby sa stali pre vtáctvo bezpečnejšími, úspešne v týchto dňoch končí.

Okrem vtáčieho putovania – migrácie, je ďalším fenoménom jesenného obdobia tiež takzvaný jesenný tok sov. Pozorovaný je najčastejšie u kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého, sovy obyčajnej, sovy dlhochvostej. V prípade niektorých druhov býva dokonca výraznejší než jarný tok a má špecifickú podobu. Na hniezdne a pohniezdne správanie viacerých druhov dravcov a sov má vplyv stav drobných cicavcov, najmä hlodavca považovaného za škodcu plodín – hraboša poľného.