S postupujúcou zimou klesajú i vonkajšie teploty. Ľudia sa môžu obliecť, vtáctvo potrebuje k prežitiu dostatok energetických zásob. Čím dlhšie mrazivé dni trvajú a čím väčšia časť krajiny je skrytá pod snehom, tým dôležitejšie je pomáhať doplnkovou potravou. Vedci preukázali pozitívny vplyv pozorovania vtáctva na ľudskú psychiku, vhodnými postupmi môžeme okrídlených spoločníkov prilákať bližšie k nám. Kedy začať prikrmovať a dokedy je to vhodné? Aké kŕmidlo zvoliť a kam ho dať? Čím kŕmiť a čím určite nie? Ako inak pomôcť? Odborníci z Ochrany dravcov na Slovensku pripravili jednoduché pravidlá - ich rešpektovaním pomôžeme vtáctvu a odmenou nám budú pekné pozorovania aj počas vianočných sviatkov.
„Prikrmovanie je jedným zo spôsobov kompenzácie silného vplyvu ľudských aktivít na prírodu. Začíname, keď klesne ponuka prirodzených zdrojov potravy. Kŕmidlo musí poskytovať vtáctvu dostatočný prehľad o tom, čo sa deje okolo a čas na únik pred nebezpečenstvom. Ďalej musí byť možné jeho čistenie i jednoduché dosypávanie krmiva – to by malo byť chránené pred navlhnutím (strieška) a vysypaním/vyfúknutím vetrom (okraje, resp. mantinely). Aby sme predišli útokom túlavých mačiek, dáme kŕmidlo na viditeľné miesto - bez hustých porastov (najmä ihličnatých stromov) v jeho blízkosti, vo výške minimálne 1,5 metra nad zemou. Nevhodné je umiestnenie blízko frekventovaných ciest a presklených plôch (napr. zastávky), do ktorých by mohli vtáky pri preletoch narážať,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).
„Kŕmidlo nie je kôš na zvyšky z nášho taniera. Vtákom nikdy neponúkame korenené a solené jedlo. Absolútne nevhodné je pečivo (ani suché). Vtáky najviac obľubujú slnečnicu. Okrem nej je vhodná repka, proso, mak, ovos, pšenica, ideálne v kombinácii so slnečnicou. Orechy ponúkneme v škrupine (rozpolené), alebo vylúpané, vhodné sú vlašské či lieskové, tiež arašidy (nepražené a nesolené). Kúpiť sa dajú zmesi pre voľne žijúce vtáctvo i lojové gule. Takto prestretý stôl priláka najmä pinkovité vtáky (glezgy, stehlíky, zelienky, čížiky), tiež sýkorky (najčastejšie veľká a belasá) či vrabce. Sýkorky i ďatle obľubujú orechy a loj - obzvlášť hovädzí. Väčší stravníci (ako straky či sojky) nepohrdnú kukuricou, tú je vhodné pre menšie druhy pomlieť či podrviť. Nebuďte prekvapení, ak sa vysoká koncentrácia vtáctva stane terčom dravcov, najčastejšie jastraba krahulca. Do tohto prirodzeného deja v žiadnom prípade nezasahujte,“ hovorí Roman Slobodník z RPS.
„Pomôcť môžeme aj inak. Nepreháňajte to s prácami v záhrade, vtáctvo uvíta rastliny ponúkajúce semená či plody, vhodné je nepozbierať napríklad všetky jabĺčka alebo šípky. Dôležitým zdrojom živín môžu byť aj polia, ak sa hneď po žatve nezaorú. Obľúbená je slnečnica, či strniská po obilninách, lucerna a ďatelina, tu sa zdržiava i viac hlodavcov. Rozpolené jabĺčka môžeme napichnúť aj na konáre, tie sú aj vhodným zdrojom vody,“ informuje Deutschová.
„V mimoriadne chladných dňoch môžeme nájsť vtáča, ktoré je vysilené, resp. narazilo do skla, či inej prekážky. V takom prípade volajte odborníkov, správny postup je rozhodujúci. Po konzultácii môžeme umiestniť otraseného operenca do kartónovej krabice, vystlanej servítkami, suchými čistými handričkami a pod. Zavrieme ju tak, aby mal prístup vzduchu. V žiadnom prípade mu nedávame potravu, ak reaguje, stačí len trochu navlhčiť zobáčik. Ak sa nejedná o závažnejšie zranenie, v tichu a tme sa vtáky často spamätajú do dvoch hodín. Vážnejšie stavy potrebujú okamžitú odbornú pomoc,“ upozorňuje Slobodník.
Doplňujúce informácie:
- Video návod na výrobu kŕmidiel nájdete tu, ďalšie pokyny tu.
- Druhové spektrum vtáctva na kŕmidle ovplyvňuje okolité prostredie i aktuálne obdobie. Prvými návštevníkmi sú spravidla sýkorky, najmä veľké, potom belasé, ktoré dopĺňajú menej početné lesklohlavé, či uhliarky. V ihličnatých porastoch sa k nim pridávajú aj vzhľadovo estetické sýkorky chochlaté. Do toho pribúdajú ďatle, brhlíky, a neskôr aj pinkovité vtáky, ktoré postupom zimy stále viac dominujú, najmä čížiky a zelienky vedia byť veľmi početnými stravníkmi. Pridávajú sa aj stehlíky pestré, a koncom marca či v apríli prilietajú na zvyšky kanáriky poľné, či konôpky. V tom istom období si na rozkrojené jabĺčka privyknú penice čiernohlavé, ktoré sa k nám vracajú zo zimovísk.
- Obzvlášť dôležité je prikrmovanie vo februári a marci, kedy sú zdroje živín v prírode na minime. Pre podporu druhov so silnou väzbou (vernosťou) ku konkrétnej lokalite – napríklad brhlíky či ďatle, je dôležitá pravidelnosť prikrmovania.
- Aby sme predišli šíreniu chorôb, kŕmidlo pravidelne čistíme vhodnými dezinfekčnými prípravkami. Po ich aplikácii kŕmidlo necháme vysušiť a opäť prikrmujeme až po vyprchaní prípadných zvyškov chemických látok. Najmä prostredníctvom vtáčieho trusu sa môžu šíriť choroby. V prípade, že na kŕmidlách pozorujeme jedince s podozrivými príznakmi (malátnosť, našuchorené perie, prelety len na krátku vzdialenosť, prípadne úhyn), s kŕmením na určitý čas prestávame – postačí približne týždeň.
- Počas chladných dní vtákom neponúkame vodu, mohli by sa v nej okúpať a dokonca zamrznúť.
- Kŕmidlo umiestnené v obývanej oblasti odstránime aspoň 3 dni pred Silvestrom, pyrotechnika je pre vtáctvo nebezpečná (viac TU). S prikrmovaním tiež prestávame, akonáhle sa začne obnovovať ponuka zdrojov potravy v prírode (približne v marci).
- Ornitológovia neodporúčajú medzi ľuďmi veľmi populárne prikrmovanie vodného vtáctva pečivom a chlebom. Takúto potravu síce obľubujú, je však pre ne absolútne nevyhovujúca. Spôsobí zaplnenie žalúdka nevhodnou potravou a tým zníženie príjmu potravy bohatej na živiny a energiu, ktoré sú pre vtáky životne dôležité, v zime obzvlášť. Labute a kačice sú fytofágne druhy, pasú sa na rastlinách a tejto potravy nájdu aj počas zimy dostatok - pokiaľ nie je snehová pokrývka príliš vysoká. Nesprávne prikrmovanie predstavuje veľké riziko, často sme svedkami primrznutých labutí, ktoré si nehľadajú iné, vhodnejšie miesto na prezimovanie a tak ich potom ľudia musia zachraňovať. Dlhodobé prikrmovanie pečivom môže spôsobiť aj tzv. anjelske krídla - čo sa prejavuje deformáciou krídel, ktorá im môže spôsobovať vážne problémy pri lietaní. Vyvoláva ju práve nedostatok živín v strave.
