Rádio Expres 
V rozhovore Jura Saba s Romanom Slobodníkom z Ochrany dravcov na Slovensku sa dozviete o mimoriadne zaujímavom prípade medzidruhového kríženia. Pri pravidelnom monitoringu migrujúcich spevavcov odchytili ornitológovia Vlado a Roman Slobodníkovci aj hybrida penice čiernohlavej a penice slávikovitej. Po diskusii so znalcami zo zahraničia bola identifikácia potvrdená, pričom sa jedná o prvý známy nález takéhoto kríženca na svete!
Rozhovor si môžete vypočuť tu:
Tlačová správa Bratislava, 25. januára 2018 
Nádherná sova myšiarka ušatá trávi zimu v mestách. Ochrana dravcov na Slovensku sa už po tretíkrát obrátila na verejnosť s prosbou, aby ľudia nahlásili zimoviská myšiarok a prispeli tak k ich ochrane. Obyvateľov sídlisk teší, že táto sova loví myši a aj menšie potkany. Stromy, na ktorých zimuje, je potrebné zachovať. V sezóne 2016/2017 sme evidovali na území Slovenska 65 zimovísk, na ktorých zimovalo celkovo 792 myšiarok ušatých.
Tlačová správa Bratislava, 18. januára 2018 
Ak v najbližších dňoch budete vidieť v okolí elektrického vedenia stáť na poliach ľudí, neľakajte sa. Môže ísť o mapovateľov, ktorí v rámci projektu LIFE Energia monitorujú, ako vtáky reagujú na tzv. odkloňovače. Sú to špeciálne prvky, umiestnené na elektrických vedeniach, vďaka ktorým si vtáky prekážku včas všimnú a nadletia ju. Ktoré z testovaných zviditeľňovačov sú v podmienkach Slovenska najefektívnejšie, budeme vedieť po ukončení kontrol a vyhodnotení v roku 2019.
V tejto praktickej príručke sú základné informácie o výrobe, vyvesovaní a údržbe búdok pre dravce a sovy. Ukážeme Vám, ako postupovať pri stavaní rôznych typov búdok a polobúdok pre rôzne druhy dravcov a sov. Nájdete tu plány, rozmery a kresby búdok. Povieme si, kam búdku umiestniť a ako ju zabezpečiť proti predátorom. Ďalej si opíšeme, aký typ búdky alebo polobúdky vyrobíme pre konkrétny druh dravca alebo sovy. Do akého biotopu, na aké miesto a ako vysoko ju umiestnime. Príručka vznikla vďaka podpore Západoslovenskej energetiky, a.s. a programu 3DodZSE.
Prečo vyrábať a inštalovať búdky
Súčasné hospodárenie človeka vytvára čoraz väčší tlak na prírodu. Z poľnohospodárskej krajiny miznú závratnou rýchlosťou staré topoľové vetrolamy a remízky, popri riekach vŕby a jelše. V lesoch intenzívnou ťažbou ubúdajú staré kvalitné porasty, odstraňujú sa prestárle stromy, stromy s dutinami a suché pahýle. Tento tlak má negatívny dopad na všetky organizmy, hlavne na vrcholové predátori, ako sú dravce a sovy, ktoré regulujú početnosť svojej koristi a tým udržujú rovnováhu v prírode. Sú významnými druhmi našej fauny a taktiež súčasťou prírodného dedičstva našej krajiny. Tým, že im človek uberá hniezdne prostredie, zmenšuje ich životný priestor tým aj vlastne redukuje ich početnosť v prírode. Čiastočnou nápravou a malým krôčikom na zmiernenie týchto negatívnych dopadov je vyvesovanie búdok. Pravidelnou údržbou a čistením, v nich dokážu dravce a sovy hniezdiť a vychovávať mláďatá mnoho rokov.
Hniezdo sovy dlhochvostej v suchom pahýli jedle Kuvičok vrabčí s úlovkom - hrdziak
Aký materiál
Búdky a polobúdky vyrábame z neohobľovaných vysušených dosiek z hrúbkou od 2-2,5 cm. Drsný povrch vo vnútri búdky umožní mláďatám ľahko sa vyšplhať von. Môžeme použiť tvrdé bukové alebo dubové drevo, poprípade mäkké smrek, borovica. Neodporúča sa drevotrieska a iné lepenkové materiály, ktoré majú krátku životnosť. Pri menšej vlhkosti sa rozlepujú a navyše sa z nich vyparujú jedovaté látky. Cena jednej neohoblovanej dosky o šírke 10 cm a dĺžke 4 m je približne 2 eurá. Balík klincov 50 ks , 6x 60 mm - 1,80 eur, gumolit na strechu - 2 eura, farby na 1 búdku cca 0,80 eur, zadná lišta asi 1 euro, 4 klince do zadnej lišty 6 x 70 mm. Z tohto materiálu môžeme vyrobiť stredne veľkú búdku pre výrika s výslednou cenou približne 8 eur. Na veľký sovník sú náklady cca 12 eur.
Ako vyrobiť búdku
Na mieru odrezané steny pribíjame o dno, ktoré je vždy umiestnené z vnútra búdky. Vletový otvor vyvŕtame kruhovým vrtákom do stredu prednej steny, blízko (3-6 cm) pod strechu búdky. Klince pribíjame zošikma, poprípade použijeme samorezné skrutky do dreva. Jednotlivé steny by mali čo najviac priliehať k sebe, aby nebol v búdke prievan a nežiaduca vlhkosť. Strecha by mala byť otvárateľná z hľadiska kontroly a čistenia búdky. Prednú stranu búdky by mala prečnievať a na jej vrch je potrebné pribiť linoleum alebo lepenku proti stekajúcej vode. Pri polobúdke nie je potrebná otvárateľná strecha. Na zadnú stenu búdky priskrutkujeme závesnú lištu o hrúbke 2,5-3 cm a šírke 8-10 cm, ktorá bude vrch aj spodok búdky prečnievať asi o 10-12 cm. Búdku nakoniec natrieme (2krát) impregnačným náterom, krycími farbami, hnedá, zelená, šedá. Vnútro búdky nikdy nenatierame.
 |
 |
| Polobúdky pre sovu dlhochvostú | Búdky a polobúdky pre rôzne druhy |
Klátikové búdky vyrobíme z nahnitých alebo zdravých kmeňov stromov (mäkké drevo), ktoré narežeme na klátiky požadovaných rozmerov. Klátiky prepolíme pozdĺž na dve rovnaké časti a každú polovicu vydlabeme dlátom. Do jednej polovice kruhovým vrtákom alebo dlátom vyrobíme požadovaný otvor, ktorý bude umiestnený v strede steny pod strechou. Potom obe polodutiny pripevníme klincami, alebo skrutkami o dno, ktoré je umiestnené z vnútra. Vyrobíme otváraciu strechu a pripevníme závesnú lištu, prípadne vrch a spodok po celej búdky stiahneme drôtom. Takáto búdka dokonale imituje prirodzenú dutinu, takže nie je potrebný náter.
rôzne typy klátikových búdok
 |
|
| pre sovu lesnú | pôtika kapcavého |
 |
|
| kuvička vrabčieho | |
Upevnenie búdky
Osvedčeným spôsobom upevnenia búdok pre dravce a sovy je upevnenie na zadnú závesnú lištu. Používame klince alebo skrutky. Klince nepribíjame až po hlavičku, ale nechávame malú rezervu, lebo stromy počas rastu vtiahnu klince do seba a po prehnití dosky hrozí pád búdky. Poprípade spevníme vrch aj spodok búdky oplastovaným drôtom okolo stromu, tiež menej napneme drôt, aby ho strom nevtiahol za krátku dobu do seba. Najväčší nápor poveternostných podmienok je na zadnú závesnú lištu a strechu. Keďže strechu sme už zabezpečili krytinou, môžeme obaliť aj lištu krytinou (linoleum) proti stekajúcej vode z kmeňa stromu. Taktiež môžeme búdku upevniť tak, aby bola opretá o konár stromu, respektíve časť búdky bude položená na bočnom konári stromu, čím sa zmenší ťah na závesnú lištu. Búdka by mala byť umiestnená na strome rovno alebo mierne naklonená dopredu, nikdy nie dozadu. Takto vyrobené a vyvesené búdky vydržia v prírode 10-12 rokov.
Opatrenia proti predátorom
Hlavnými nepriateľmi, ktorí ohrozujú dravce a sovy v búdkach sú kuna skalná a kuna lesná, poprípade túlavé mačky. Kuny s obľubou kontrolujú búdky, prespávajú v nich a občas v nich aj odchovajú mladé. Taktiež si v nich robia zásoby koristi. Búdku, ktorú navštívi kuna buď prevesíme alebo použijeme umývací prášok, ktorý vysypeme do krabičiek a rozmiestnime v okolí búdky. Aróma prášku účinne odpudí nepriateľov. Ďalšou možnosťou je oplechovanie vletového otvoru. Plech riadne obrúsime a zarovnáme, aby sa vtáky na ňom neporanili.
Kedy a kam búdku vyvesiť
Skôr ako sa rozhodneme vyvesiť búdky do prírody je veľmi dôležité, aby sme o tomto zámere informovali vlastníkov pozemku alebo ich užívateľov. Spoločnou dohodou sa vyhneme možným konfliktom a docielime, že búdky budú v krajine umiestnené mnoho rokov. Poprípade je možné požiadať o spoluprácu príslušný orgán ochrany prírody alebo našu organizáciu, ktorá sa tejto problematike špeciálne venuje. Podrobnejšie informácie nájdete na : www.dravce.sk a www.facebok.com/dravce.sk.
Najvhodnejším obdobím pre inštaláciu búdok je jeseň, respektíve začiatok zimy. Pred samotným vyvesením dáme na dno búdky výstelku min. 2-5 cm. Pre sokoly je to jemný štrk, hlina, suchá slama a pre sovy piliny, lesná hrabanka (suchá práchnivejúca kôra, suché lístie, alebo slama). Tak isto aj počas jesene vykonávame údržbu búdok, kedy vymieňame starú výstelku za novú a niektoré búdky spevňujeme. Pokiaľ búdku dávame do voľnej prírody lesa, záhrady, či remízky, je nepísaným pravidlom, že otvor by mal smerovať zväčša smerom na JV. Hlavne je dôležité, aby búdka bola v závetrí a nie vystavená vetru a dažďu, ktorý by mohol vtekať rovno do búdky. Pokiaľ vyvesujeme búdku na strom, tak ju zväčša upevňujeme k hlavnému kmeňu a vyššie ako 4 m na d zemou. Na jednu lokalitu vyvesujeme búdky iba pre jeden druh dravca, alebo sovy, kvôli tomu aby nedošlo k medzidruhovej konkurencii, či predácii.
Rozmiestnenie búdok pre sokola červenonohého. Upevňovanie búdky pre sovu lesnú
Inštalácia búdok pre kuvika a pre sokoly červenonohé
Nákresy búdok pre niektoré druhy dravcov a sov
Rozmery búdok pre dravce a sovy
Sovy si vlastné hniezda nestavajú, až na myšiarku močiarnu, ktorá hniezdi na zemi. Väčšinou zahniezdia v dutinách a polodutinách stromov, v hniezdach dravcov, krkavcovitých vtákov, na skalách, či v budovách.
Sovy v okolí ľudských sídel a v poľnohospodárskej krajine
Kuvik plačlivý (Athene noctua)
Kuviky plačlivé v minulosti hniezdili v otvorenej krajine, v dutinách starých stromov napr. v hlavových vŕbach v nadmorskej výške 200 – 500 m.n.m. Dnes sú viazané najmä na dedinské prostredie, kde vyhľadávajú hospodárske budovy, napr. maštale, otvory pod strechami, výklenky, kostolné strechy a pod. Dôležitou podmienkou hniezdenia sú nízke trávne porasty v okolí, kde tieto sovy lovia veľké druhy hmyzu, drobné stavovce a dážďovky. Búdku je najlepšie zavesiť na trám v otvorenom podkroví hospodárskej budovy, minimálne 3 m nad zemou. Spôsob upevnenia závisí vždy od konkrétneho prípadu. Najčastejšie je búdka položená na tráme a priskrutkovaná. Poprípade umiestnime búdku do otvorenej krajiny so solitérnymi stromami, stromoradiami a hospodárskymi budovami. Najlepší čas na vyvesenie , ako aj čistenie búdok pre kuvika je jeseň, poprípade začiatok zimy.
Hniezdne prostredie kuvika plačlivého a umiestnenie búdky
Plamienka driemavá (Tyto alba)
Plamienka driemavá pôvodne hniezdila na skalách a v dutinách stromov. V súčasnosti hniezdi v pahorkatinách a nížinách v okolí ľudských sídel, hlavne v poľnohospodárskej krajine. Obsadzuje napr. kostolné veže, stodoly, senníky, staré poľnohospodárske budovy, ale aj zrúcaniny hradov v 200 – 500 m.n.m. Búdku je najlepšie zavesiť na drevený trám v otvorenom podkroví hospodárskej budovy, minimálne 3 m nad zemou. Najčastejšie je búdka položená o trám a priskrutkovaná. Inštalácia a čistenie búdok prebieha na jeseň. Pokiaľ inštalujeme búdky na družstvá mali by sme sa presvedčiť, či na danom družstve nie je zvykom tráviť hlodavce. Skonzumované otrávené hlodavce by mohli mať smrteľné následky pre kuvika aj plamienku.
Hniezdne prostredie plamienky driemavej a oplechovanie vletového otvoru proti kunám.
Lesné sovy
Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum)
Kuvičok vrabčí hniezdi vo vyšších polohách, uprednostňuje najmä staršie ihličnaté lesy, s prevahou smreka, jedle alebo jedľo –bučiny od 500 – 1000 m. n. m. Podmienkou hniezdenia sú rôznoveké porasty minimálne nad 60 rokov s dostatkom dutín po ďatľoch, ktoré najčastejšie obsadzuje. Búdku inštalujeme do zmiešaných lesov s prímesou starších ihličnanov, do stredných až vyšších polôh v polovici až v hornej tretine kopca, pohoria. Najlepšie na smrek alebo jedľu 4 – 8 m vysoko tak, aby bol voľný prílet k otvoru búdky, ktorý by mal smerovať do otvoreného priestoru lesa. Na strom ktorému riedko alebo minimálne rastú konáre. Na jednej lokalite môžeme pre kuvičky vyvesiť viacero búdok 30 – 50 m nad zvážnicu v blízkosti vody, rúbane alebo mladiny. Inštalácia a čistenie prebieha na jeseň.
Hniezdny biotop a búdky pre kuvička vrabčieho
Mláďa kuvička vrabčieho vo veku asi 30 dní a umiestnenie búdok na jedli
Pôtik kapcavý (Aegolius funereus)
Pôtik kapcavý hniezdi v horských ihličnatých a zmiešaných lesoch severnej polovice Slovenska od 600 m. n. m, až po hornú hranicu lesa. K hniezdeniu využíva dutiny stromov, pričom preferuje najmä dutiny vytesané tesárom čiernym alebo žlnami. Na dne dutiny je len vrstva zo zvyškov koristi a trusu. Búdku inštalujeme do starších ihličnatých a zmiešaných lesov vyšších polôh v hornej tretine kopca, respektíve pod hrebeňom. Najlepšie na strom s riedko rastúcimi konármi ,smrek alebo jedľu v blízkosti rúbane, poprípade aj na solitérny strom. Na jednu lokalitu môžeme do 200 m vyvesiť ešte jednu búdku pre pôtiky. Otvor búdky by mal smerovať do otvoreného priestoru lesa. Čistenie búdky vykonávame na jeseň.
Hniezdna dutina pôtika kapcavého
Biotop pôtika kapcavého a umiestnenie búdky na smreku
Sova obyčajná (Strix aluco)
Žije v zmiešaných a listnatých lesoch, od nížin až do vyšších polôh 300 – 700 m. n. m Mimo lesa sa s ňou stretneme aj v sadoch ,parkoch, záhradách a cintorínoch. Hniezdi v dutinách stromov i v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach a komínoch. Búdky vyvesujeme neďaleko rúbane, lesnej lúky, nad zvážnicu smerom do otvoreného priestoru. Je dobré inštalovať dve búdky vzdialené 150 – 200 m od seba. Čistenie a údržbu búdok robíme na jeseň.
Biotop sovy lesnej a umiestnenie búdky na dube
Rôzne staré mláďatá sovy lesnej. Klátiková búdka s otváracou strechou
Sova dlhochvostá (Strix uralensis)
Obýva stredné a vyššie polohy zmiešaných a ihličnatých lesov 400 – 800 m.n.m. Hniezdi v dutinách stromov, v suchých pahýľoch a opustených dravčích hniezdach. V poslednom čase sa s ňou môžeme stretnúť aj v menších lesíkoch a hájoch nižších polôh. Polobúdky inštalujeme na staršie stromy s riedkymi konármi s voľným príletom do otvorenej plochy lesa. Do 200 m môžeme vyvesiť ešte jednu polobúdku. Treba byť opatrný pri kontrole búdok, počas hniezdenia bývajú sovy dlhochvosté značne útočné Čistenie a údržbu robíme na jeseň.
Hniezdny biotop sovy dlhochvostej a polobúdka na buku
Sovy lesov, hájov, záhrad, parkov, cintorínov
Myšiarka ušatá (Asio otus)
Vyskytuje sa v nižších a stredných polohách 200 – 600 m.n.m v listnatých i ihličnatých lesoch, sadoch, parkoch, záhradách, ako aj v poľnohospodárskej krajine s remízkami. Používa staré hniezda dravcov, krkavcovitých vtákov alebo holubov. Menej hniezdi v dutinách stromov, v mestách a vzácne na zemi. Polobúdky vyvesujeme na okraje lesov , do riedkych porastov na staršie stromy s voľným príletom. Taktiež môžeme polobúdky inštalovať na okraji lúk, polí a do vetrolamov. Čistenia a údržba prebieha na jeseň.
Mláďa myšiarky ušatej
Biotop a umiestnenie búdky pre myšiarku ušatú
Výrik lesný (Otus scops)
Výrik lesný obýva nížinny a pahorkatiny od 200 – 500 m.n.m. Uprednostňuje okraje lesov, sady, parky ,vinice, záhrady, s hojným výskytom veľkých druhov chrobákov, rovnokrídlovcov a nočných motýľov. Je sťahovavý, prilieta v apríli a odlieta v septembri. Hniezdi v dutinách stromov. Búdky vyvesujeme na okraje porastov, do záhrad, aj na solitérne stromy. Dutina by mala smerovať do otvorenej krajiny. Čistenie búdky môžeme vykonávať koncom zimy, alebo skoro na jar.
Mláďatá výrika so samicou v búdke. Asi päťdňové mláďatá výrika s kobylkou
Biotop výrika a umiestnenie búdky na buku
Dravce hniezdiace v polobúdkach
Na rozdiel od väčšiny druhov sov obsadzuje hniezdne búdky iba niekoľko druhov dravcov. Ide predovšetkým o sokoly, pre ktoré je typické, že si nestavajú vlastné hniezdo. Hniezdia buď na skalných výklenkoch, budovách či v lomoch na holom podklade, alebo obsadzujú hniezda iných vtákov.
Malé sokoly
Sokol myšiar (Falco tinnunculus)
Vyskytuje sa v nížinách a pahorkatinách od 200 – 600 m. n. m. Hniezdi na okrajoch lesov, v poľných lesíkoch, vetrolamoch ale aj v blízkosti ľudských sídiel. Polobúdky inštalujeme na okraje porastov, do vetrolamov, remízok smerujúce do otvorenej krajiny. Radi obsadzujú polobúdky umiestnené na balkónoch, alebo strechách panelákov. Čistenie a údržbu vykonávame po vyhniezdení koncom leta, alebo na jeseň.
Hniezdo sokola myšiara na balkóne
Biotop sokola myšiara a umiestnenie búdky na strome
Sokol červenonohý (Falco vespertinus)
Vzácny sokol červenonohý sa vyskytuje v nížinách od 150 – 300 m. n. m. Prostredie tvorí poľnohospodárska krajina ,vetrolamy a remízky. Hniezdi v opusených hniezdach strák , havranov a v polodutinách stromov. Je sťahovavý prilieta v apríli a odlieta v auguste. Polobúdky inštalujeme na nižšie stromy v blízkosti polí a lúk smerom do otvorenej krajiny. Môžeme vyvesiť viacero búdok na jeden strom, pretože tento druh hniezdi aj v menších kolóniach. Čistenie búdok vykonávame na jeseň, alebo na jar.
Biotop a búdka pre sokola červenonohého
Veľké sokoly
Sokol rároh (Falco cherrug)
Sokol rároh , obýva najmä južné časti Slovenska do 800 m. n. m. V minulosti hniezdil aj na skalách alebo na stromoch, kde obsadzoval hniezda po veľkých druhoch vtákov, napr. po kormoránoch, volavkách, ale aj po myšiakoch či orliakoch. V súčasnosti väčšina populácie Slovenska hniezdi v búdkach alebo v umelých hniezdnych podložkách. Búdky umiestnime do otvorenej agrárnej krajiny, do vetrolamu alebo do listnatých a zmiešaných nížinných lesov a ich predhorí. Do dna búdky sa odporúča navŕtať otvory, ktoré zabezpečia v prípade prívalu dažďa odtok vody. Čistenie búdok na jeseň.
Hniezdne prostredie a polobúdka pre sokola rároha
Sokol sťahovavý (Falco peregrinus)
Sokol sťahovavý žije v horskom prostredí so skalnými stenami od 600 – 1200 m. n. m. Tam kde je nedostatok prirodzených dutín, alebo chýbajú krkavčie hniezda, sokol sťahovavý ochotne prijíma hniezdne búdky a podložky .Búdky umiestňujeme do skalnej rímsy pod previsy, aby boli chránené proti dažďu. Veľmi vhodným doplnkom búdok pre veľké sokoly je dosadacia doska, ktorá umožňuje rodičom pohodlne pristáť s korisťou pred otvorom búdky a naporcovať ju pre mláďatá. V prípade oboch druhov sokolov sa neodporúča z vnútornej strany strechy búdky inštalovať zrkadlo. Zistilo sa, že sokoly na svoj obraz v zrkadlách reagujú agresívne. Prítomnosť domnelého protivníka v zrkadle značne stresuje rodičovské jedince, čo môže mať negatívny vplyv na inkubáciu alebo výchovu mláďat.
Hniezdo sokola sťahovavého na skalnej polici a inštalácia búdky
Pozorovať sokola rároha, sťahovavého, či vzácneho sokola červenonohého krúžiť na oblohe, alebo vidieť sokola myšiara visieť trepotavým letom vo vzduchu , akoby prišpendleného na jednom mieste poteší každého milovníka prírody. K nezabudnuteľným zážitkom pri našich večerných a nočných prechádzkach patria tajuplné hlasy našich sov. Jemné pískanie kuvička a výrika, melancholický spev pôtika, hrôzostrašné zvuky plamienky a kuvika, či hlboké hlasy sovy lesnej a dlhochvostej. Možno práve niektorý z týchto druhov prijme Vašu búdku a vychová v nej svoje mláďatá. Nuž a to bude iste tá najkrajšia odmena za vynaložené úsilie pri výrobe a vyvesovaní búdok do prírody.
Zostavil: Karol Šotnár
Text a úpravy: Karol Šotnár, Jozef Chavko, Soňa Nuhlíčková, Ján Kočí, Tomáš Veselovský, Jozef Lengyel, Martina Brinzíková Badidová, Roman Slobodník, Lucia Deutschová.
Autori fotografií a kresieb: Karol Šotnár, Klaudia Śotnárová, Jozef Chavko, Ján Kočí, Tomáš Veselovský, Jozef Lengyel, Stanislav Harvančík.
Radio Regina Západ 
V rozhovore Richarda Šümeghyho s Luciou Deutschovou z Ochrany dravcov na Slovensku sa dozviete viac o medzinárodnom mapovaní dravcov, ktoré sa každoročne uskutočňuje v januári.
Rozhovor si môžete vypočuť tu:
Tlačová správa Bratislava, 11. januára 2018 
Rok 2017 priniesol viaceré ornitologické zaujímavosti. Tento trend pokračuje i v novom roku. Ide o mnohopočetný výskyt severských stehlíkov, objav nového druhu pre Slovensko, i nezvyčajného kríženca. Najnovšie odborníkov tešia hojné výskyty sovy dlhochvostej na nížine, teda mimo oblastí jej známeho hniezdenia. Potvrdzujú to žiaľ i prípady, kedy táto temperamentná sova potrebovala pomoc človeka. Na košickej klinike ošetrovali najmä traumatizované jedince, najčastejšie zranené po zrážke s autami.
