Tlačová správa Bratislava, 31. mája 2018 
22. máj bol Medzinárodným dňom druhovej rozmanitosti. Za pestrosťou životných foriem už nemusíme cestovať len do prírody, niektoré zaujímavé druhy si obľúbili aj mestské prostredie. Okolie ľudí sa stáva útočiskom tiež pre čoraz viac operencov – v mestách majú viac mláďat, dostatok hniezdnych možností i dostupnosť potravy. Črepník na balkóne paneláka, na parapete, či iba dieru v stene - si nezriedka vyhliadne menší dravec – sokol myšiar. Prvé reakcie ľudí bývajú rozpačité, pri správnom postupe sa však nie je čoho obávať. Hniezdenie okrídleného suseda je vždy fascinujúcim a navyše náučným predstavením pre celú rodinu.
„Mnohé vtáčie druhy si na ľudí zvykli natoľko, že úplne opustili svoje niekdajšie (väčšinou skalné) prostredie a vyskytujú sa výlučne v blízkosti človeka. Po tomto fakte sú dané druhy i pomenované, dostali prívlastok „domový“ – napríklad vrabec, žltochvost, lastovička, alebo „záhradný“ – napríklad hrdlička. Predstava sterilného a pre vtáctvo nehostinného životného priestoru už dávno nie je realitou. Najmä vegetácia parkov či cintorínov pôsobí pre ne ako magnet. Dnes sú intravilány miest domovom pre viac ako 50 druhov vtákov. Najznámejšími sú vrabce, drozdy, straky, hrdličky, sýkorky, dážďovníky, pomerne často ide aj o myšiarku ušatú či sokola myšiara,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Sokol na balkóne môže znamenať dočasné znečistenie vývržkami (nestráviteľné zvyšky koristi ako srsť, perie či kosti) či trusom. Tieto nepríjemnosti sa dajú riešiť a ich dokonalou kompenzáciou sú mladé sokolíky, ktoré dospelý pár odchoval na vašom balkóne. Potrebujú len kľud, teda nebyť rušené. Vždy nás poteší, keď sa s nami ľudia podelia o radosť z hniezdenia sokolej rodinky, viacerí chcú pomôcť inštaláciou búdky. Na adrese www.dravce.sk/postolka sme preto pripravili odpovede na najčastejšie otázky, aké od ľudí v tejto súvislosti dostávame, adresa vychádza z ľudového pomenovania druhu. Tu ľudia nájdu i jednoduchý formulár pre nahlásenie hniezdenia sokola (do 20. júna), čo nám pomáha získať lepší prehľad. Hniezda priebežne dopĺňame do online mapy. Autorov údajov zaradíme do žrebovania o zaujímavé ceny,“ informuje Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Najmä od apríla do júna sa nám ozývajú ľudia, pretože počujú pískanie sovích mláďat, zahniezdil u nich sokol, alebo sa k nim zatúlalo mláďa. Zakaždým prosíme o zhovievavosť a trpezlivosť, kým vtáctvo odchová svoje mláďatá a tieto už budú schopné samostatne lietať. Tiež upozorňujeme, aby ľudia hneď neodnášali nájdené operence z miesta nálezu, ale vždy kontaktovali odborníka. Väčšinou potrebujú mladé vtáčence po opustení hniezda ešte niekoľko dní, kým získajú silu a dorastú im pierka na lietanie, spravidla ich stráži a prikrmuje dospelý pár. Ak nie sú zranené, treba im dopriať kľud, prípadne vyložiť na konár alebo múrik, mimo dosahu psov či mačiek, čo najbližšie k hniezdu, resp. miestu nálezu. Dôležité informácie sme zhrnuli na www.dravce.sk/prvapomoc. Teší nás čoraz väčší počet ľudí, ktorí si počínajú zodpovedne,“ dopĺňa Deutschová.
„Okrem toho, že operence necháme bez vyrušovania hniezdiť na mieste, ktoré si sami vybrali, môžeme prispieť k zvýšeniu pestrosti druhov vo svojom okolí aj inak. Búdka s vhodnými parametrami pomôže dutinovým hniezdičom a v horúcich dňoch je vítanou pomocou čisté napájadlo. Ponuku potravy rozšírime i ponechaním časti záhrady bez kosenia, výsadbou a udržiavaním ovocných stromov či využívaním prírodných postupov na ochranu pred škodcami,“ uzatvára Slobodník.
Doplňujúce informácie:
• Sokol myšiar ani myšiarka ušatá si nestavajú vlastné hniezda ani vo voľnej prírode, využívajú tie, ktoré im pripravia iné druhy, napríklad vrany či straky, obľubujú tiež búdky. Hniezdia síce aj medzi panelákmi, za potravou však môžu zalietať i niekoľko kilometrov – ich obľúbenou potravou sú najmä hraboše. Pri love na poliach tak pomáhajú pri ochrane poľnohospodárskych plodín a prispievajú k zníženiu potreby použitia chemických prípravkov.
• Vďaka dobrej dostupnosti môžeme poľahky mladé sokolíky označiť krúžkami. Spolupráca s verejnosťou prináša zaujímavé poznatky z takzvaných spätných hlásení, kedy zistíme obsadenie lokality rovnakým sokolom, prípadne zistíme, kde sa zapáčilo mláďaťu z predchádzajúcich rokov. Tento rok máme tiež niekoľko zaujímavých údajov, ktoré dokladujú vernosť sokolov lokalite, kde sa vyliahli, napr. v Handlovej či v Bratislave.
