Tlačová správa Bratislava, 26. mája 2018 
24. mája informovali Lesy SR o zastavení ťažby dreva na Devínskej Kobyle, na základe žiadosti nášho združenia. Radi by sme k tomu poskytli naše stanovisko.
Na základe informácie o plánoch ťažby (tu) a informácii o realizácii hospodárskych zásahov v oblasti Devínskej Kobyly (tu) a vzhľadom na prebiehajúcu hniezdnu sezónu, Ochrana dravcov na Slovensku okamžite realizovala v oblasti ornitologický prieskum. Bolo totiž nepochybné, že v lesoch daného charakteru je veľká rozmanitosť vtáčích druhov, ktoré v tom čase sedeli na znáške, alebo vychovávali mláďatká.
„Počas nášho prieskumu sme zaznamenali výskyt 31 druhov chránených živočíchov – vtákov. Minimálna odhadovaná početnosť týchto druhov je 190 jedincov, v spoločenskej hodnote 64 960 eur. Situácii tiež pomohol fakt, že Štátna ochrana prírody SR podporila naše stanovisko. Žiadali sme v ňom o posun začiatku realizácie prác aspoň do obdobia osamostatnenia mláďat, teda najskôr od 1. augusta, vzhľadom na najcitlivejšiu fáza hniezdenia vtáctva; inkubácia vajec, kŕmenie/výchova mláďat. Z množstva dostupných vedeckých výsledkov vyplýva, že vtáky sú v tomto období mimoriadne citlivé na zmeny prostredia, nie len v rámci miesta hniezdenia, ale aj v rámci hniezdneho teritória. Veľkosť hniezdneho teritória sa pritom môže pohybovať v niekoľkých stovkách metrov štvorcových (tesár čierny približne 500 m polomer od hniezda),“ vysvetľuje Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Medzi najvýraznejšie zmeny, zasahujúce do hniezdneho správania, patrí vyrušovanie, vrátane pohybu mechanizmov a pracovníkov pri realizácii lesohospodárskych zásahov. Dôsledkom môže byť zanechanie znášky, alebo mláďat, s následkom úhynu a teda vzniknutie značnej škody (pri posúdení spoločenskej hodnoty).Vtáky si totiž uvedenú lokalitu vybrali ako miesto hniezdenia, vrátane výchovy mláďat, pretože tu našli vhodné podmienky (dostatok hniezdnych možností – vrátane dutín, vhodné stromy, dostupnosť potravy, prostredie bez výrazných rušivých vplyvov). Sú medzi nimi druhy ako ďateľ veľký, kôrovník dlhoprstý, penica čiernohlavá, pinka obyčajná, drozd plavý, drozd čierny, muchárik bielokrký, stehlík zelienka a mnohé ďalšie,“ uvádza Roman Slobodník, ktorý je zároveň aj hlavným autorom predmetného ornitologického prieskumu.
„V tejto veci sa na nás obrátil zástupca Lesov SR, OZ Smolenice, ktorý od začiatku prejavil záujem nájsť spoločné riešenie. Tento prístup si naozaj veľmi vážime, nie je to samozrejmosť. Veríme, že tento prípad môže byť dôvodom na systematickú zmenu nástrojov, ktoré umožňujú ťažbu v čase, kedy prebieha hniezdenie. Lesohospodárske podniky majú v tomto smere dokonca povinné termíny a objemy, kedy musia napríklad do určitého času zlikvidovať takzvanú kalamitu. Nedávno, 22. mája, sme si pripomenuli Svetový deň biologickej rozmanitosti. Aby sme zastavili jej pokles na Slovensku, je nevyhnutné pristupovať k hospodáreniu v našich lesoch s rešpektom voči prírodným procesom, uplatňovať trvalo udržateľné postupy a mať úctu voči životu. Ďakujeme Lesom SR, že v prípade hniezdiaceho vtáctva na Devínskej Kobyle túto úctu ukázalo a to v obdivuhodne krátkom čase. Tak budú mať pokoj vtáky a čaro tohto vzácneho územia v blízkosti Bratislavy si vy vychutnajú aj návštevníci. Toto je cesta k vzájomnej spolupráci a dúfame že aj k nájdeniu spôsobov využívania lesov prijateľných tak z hľadiska hospodárskeho, ako i z hľadiska ochrany prírodných hodnôt,“ uzatvára Deutschová.
VIDEO z lesného porastu so záznamom hniezdiacich vtákov, ktoré by boli dotknuté hospodárskymi prácami (zo 17.5.2018):
Doplňujúce informácie:
- Metódu hniezdnych okrskov, ktorou bol realizovaný ornitologický prieskum organizácie Ochrana dravcov na Slovensku, zaraďujeme medzi kvantitatívne metódy, aplikované v hniezdnom období. Jej cieľom je odhad populačných hustôt teritoriálnych druhov, najmä spevavcov (TOMIALOJĆ 1980). Pri každej kontrole na nami vybranom skúmanom území sme zaznamenali do schematickej mapky pozície jedincov, ktoré vykazujú hniezdne správanie, najmä spievajúce samce. Jedince sme zapisovali pomocou symboliky a štandardných symbolov v zmysle práce KROPILA (1992). Za hniezdne obdobie pre aplikáciu mapovania hniezdnych okrskov považujeme obdobie medzi 15.3. až 30.6. (JANDA & ŘEPA 1986).
