Hniezdna sezóna sa pomaly chýli ku koncu a je čas bilancovať. Kým napríklad sovy vyhniezdili už v jarných mesiacoch, sokoly kobcovité skončili so starostlivosťou o mláďatá len nedávno. Čas je však neúprosný. Sokoly už čoskoro čaká náročná migrácia na zimoviská v Afrike, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené takmer 9 tisíc kilometrov.
Hniezdna sezóna bola úspešná. „Veľmi sa tešíme, že po mnohých rokoch pribudla na Slovensku staronová hniezdna lokalita sokola kobcovitého. Okrem tradičného a dlhodobo jediného hniezdiska v Chránenom vtáčom území (ďalej CHVÚ) Sysľovské polia, sme tento rok dva páry zaznamenali aj v CHVÚ Úľanská mokraď pri Trnave. Celkovo sa nám podarilo dohľadať 20 párov, ktoré mali spolu 46 mláďat. Ide o tretiu najúspešnejšiu sezónu za takmer 20 rokov monitoringu. Na pozitívnom výsledku sa prejavilo priaznivé počasie a dostatok potravy (najmä hraboš poľný a rôzny hmyz) počas celej sezóny. Sokoly tak mohli bez väčších problémov vychovať svoje potomstvo,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Odborníci mláďatá sokola kobcovitého krúžkujú, vďaka čomu poznajú ich pôvod. „Tento rok sme pozorovali 7 sokolov, ktoré sa vrátili do CHVÚ Sysľovské polia, kde boli v minulých rokoch ako mláďatká označené krúžkami. Dokázateľne najstarším pozorovaným jedincom bol samec. Na základe údajov z krúžku vieme, že sa vyliahol v roku 2016 páru, ktorý hniezdil v starom stračom hniezde. Tiež nás zaujali samček a samička pôvodom zo Slovenska, ktorým sa zapáčilo v Maďarsku. Na hniezdenie si vybrali búdku, vzdialenú 6 kilometrov od miesta ich vyliahnutia,“ dopĺňa Slobodník.
Ešte pred desiatimi rokmi sa odborníci obávali, že sokol kobcovitý na Slovensku vyhynie, pretože tu neostal ani jediný známy hniezdiaci pár. „Odvtedy sme urobili množstvo práce pre jeho záchranu. Naše úsilie už takmer 10 rokov podporuje Európska únia, aktuálne prostredníctvom medzinárodného projektu LIFE Steppe on border. Na poľnohospodárskej pôde, v okolí jeho hniezdisk, sme vytvorili loviská. Ide o biopásy, ktoré sú osiate špeciálnu zmesou rastlín a uprostred monokultúrnych polí tak doslova tvoria „ostrovy života“. Okrem toho sme vyvesili dve stovky búdok a zabezpečili ochranu kolónií krkavcovitých vtákov, pretože v ich hniezdach sokoly prirodzene hniezdia. Vynaložené úsilie sa oplatilo a hniezdna populácia sa stabilizovala. Sokola kobcovitého, ako súčasť slovenskej prírody, sa nám tak nateraz podarilo zachovať,“ dopĺňa Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.
Zaujímavosti
- Alternatívny názov sokola kobcovitého je sokol červenonohý. Pomenovanie vzniklo podľa oranžovo –červených nôh.
- Sokol kobcovitý je veľmi sociálny druh, preto páry hniezdia blízko seba v kolóniách.
- Zlomový pre slovenskú populáciu bol rok 2016, kedy päť párov odchovalo 20 mláďat, pričom ďalší rok hniezdna populácia skokovito narástla na 16 párov.
- Najviac mláďat (73) bolo zaznamenaných v „hrabošom“ roku 2019, kedy nastala gradácia hraboša poľného, za ním nasleduje rok 2022 s 53 mláďatami.
- Jedince netvoria stále páry, tie sa formujú pred začiatkom hniezdenia a po jeho skončení sa rozpadajú. Nikto si nemôže byť istý svojim minuloročným partnerom. Boli však zaznamenané prípady, že sa po niekoľkých sezónach odlúčenia k sebe samček so samičkou vrátili.
- Každý rok dôsledne skontrolujeme viac ako 200 búdok a ďalších cca 50 hniezd krkavcovitých vtákov, v ktorých sokoly môžu hniezdiť.
- Páry tento rok obsadili 11 búdok, 3 stračie, 2 havranie, 1 vranie hniezdo. Ďalej dva páry zahniezdili v búdke pre kavku a jeden pár zahniezdil veľmi netypicky, v rázsoche starej čerešne, vo výške 1,9 metra. Okrem sokola kobcovitého si búdky obľúbil aj sokol myšiar a myšiarka ušatá.
- Všetky mláďatká dostali aj tento rok ornitologické aj odčítacie krúžky, vďaka označovaniu jedincov krúžkami sme dostali neoceniteľné potvrdenie vytvorenia väzby na lokalitu pôvodu. S istotou vieme, že sa sem sokoly vracajú. Tento poznatok je zásadný pri cielení opatrení na ochranu druhov. Napovedá, že kľúčové je zachovať aspoň zvyškovú populáciu a udržať kontinuitu hniezdenia. Pretože ak sa vytratia poslední „pamätníci“, s nimi odíde aj genetická väzba k lokalite a populácia môže ľahko zmiznúť navždy.
- Projekt LIFE STEPPE ON BORDER – Zabezpečenie dlhodobej ochrany dropa veľkého a sokola kobcovitého v pohraničí Slovenska a Maďarska (LIFE20 NAT/SK/001077) finančne podporila Európska únia v rámci programu LIFE. Implementáciu projektu finančne podporuje aj maďarské Ministerstvo pôdohospodárstva a Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako spolufinancovatelia.
- Viac informácií o projekte LIFE Steppe on border sa dozviete na webe: www.steppelife.eu
