Zdá sa vám, že ráno, v prvý deň nového roka, býva akési tiché? Nemýlite sa. Bujaré silvestrovské oslavy, spojené s použitím tzv. zábavnej pyrotechniky, odoženú všetko živé. Jediná noc stačí na to, aby všetko spustlo a stíchlo.
Viaceré výskumy potvrdili, že ohňostroje a iné hlasné a svetelne výrazné spôsoby pyrotechnických zábav, majú negatívny vplyv aj na vtáctvo, pričom ten môže byť do vzdialenosti stoviek metrov, až niekoľkých kilometrov. Dôsledkom sú zranenia a dokonca úhyny vtáctva, ktorým však vieme predísť ohľaduplným prístupom.
„Čo by ste urobili, keby vás zo spánku vyrušil nečakaný, ohlušujúci a neutíchajúci rachot? Prirodzenou reakciou je preľaknutie a okamžitá snaha o únik. Rovnako reagujú voľne žijúce zvieratá, vrátane vtáctva. Zvukový efekt pyrotechniky vyvoláva podľa výskumov silnejšiu reakciu než vizuálny, vtáky zrejme vnímajú aj tlakovú vlnu výbuchu. Zvýši sa im srdcový rytmus, produkcia stresových hormónov, prehĺbi sa ostražitosť, nastúpi úzkosť, strach, únikové reakcie, panika,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).
„Vtáctvo prichádza v dôsledku ľudských aktivít o svoje prirodzené prostredie, musí sa neustále prispôsobovať zmenám. Akoby to nestačilo, minimálne raz do roka sa strhne hlučná, svetelná apokalypsa a to v noci, keď väčšina druhov odpočíva. Štúdia, ktorá sledovala vplyv novoročných osláv na radaroch, preukázala masívne pohyby vtáctva v širokom okolí, obzvlášť v prvých minútach Nového roka, kedy sú oslavy najmohutnejšie. Vyplašené vtáctvo vyletelo aj o stovky metrov vyššie než pri bežných preletoch (do 100 metrov). Zníženie letovej aktivity nastalo až 90 minút po polnoci. Za ten čas mohli vtáky preletieť značnú vzdialenosť (niekoľko kilometrov), pričom namiesto odpočinku boli nútené k aktivite. Strata energie, obzvlášť v zimnom období, resp. nepriaznivých poveternostných podmienkach, môže znamenať oslabenie. Následne sú vtáky náchylnejšie k chorobám, dochádza aj k úhynom,“ uvádza Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).
„Podobne ako ľudia, aj vtáky sa v strese správajú inak než v kľude. Zmätené, dezorientované vtáctvo nezriedka naráža do prekážok. Ide o presklené časti budov, zastávky, vo voľnej krajine napríklad elektrické vedenia. Mnohé záchranné stanice pre živočíchy prijímajú po Silvestri zranené jedince, napríklad v Prahe sú to často labute po náraze to vedenia električiek. Ak ľudia nájdu živé vtáča, správnym postupom je možné mu zachrániť život. Najlepšie je poradiť sa s odborníkom. Aj počas sviatkov by mala fungovať pohotovostná služba Štátnej ochrany prírody SR, poradia tiež v záchranných staniciach,“ povedal Slobodník.
„Ak majú byť aktuálne sviatky časom lásky, mali by sme myslieť aj na zvieratá za našim oknom. Namiesto hlučných delobuchov je možné zvoliť napríklad prskavky, resp. inú možnosť s malým dosahom. Pred použitím pyrotechniky odstráňte čo najskôr (ideálne v predstihu niekoľko dní) všetky kŕmidlá a iné lákadlá pre vtáctvo. Ak nie je možné odstránenie, zakryte ich. V zime vtáky odpočívajú v kŕdľoch častejšie ako inokedy, a tak je riziko používania pyrotechniky v blízkosti krovín, lesov, parkov, záhrad i vodných plôch veľmi vysoké. Keď vtáctvo niekde nevidíte, neznamená, že tam nie je - ohľaduplnosť je na mieste. Dobrou správou je, že viaceré mestá prestávajú používať ohňostroje a volia alternatívy, ktoré sú atraktívne pre ľudí a bezpečné pre zvieratá (napr. svetelná šou). Niektoré reťazce vyradili pyrotechniku zo svojho sortimentu,“ hovorí Deutschová.
„Dôležitým opatrením je zvyšovanie bezpečnosti elektrických vedení, či už ide o stĺpy, ktoré vtáctvo využíva na dosadnutie, alebo ochranu pred nárazmi do drôtov. Vďaka zapojeniu energetických spoločností sa to darí aktuálne v rámci medzinárodného projektu LIFE Danube Free Sky,“ uzatvára Deutschová.
Doplňujúce informácie:
• V bezpečí nie sú ani nočné živočíchy, napríklad sovy, pretože s používaním pyrotechniky sa začína nezriedka už cez deň, keď potrebujú odpočívať.
• Vhodnou alternatívou nie sú ani tzv. lampióny šťastia, ktoré spôsobujú vtáctvu popáleniny a po dohorení znečisťujú prostredie.
• Známy je prípad z roku 2013, kedy v dôsledku odpálenia ohňostroja na Vltave v Prahe uhynulo niekoľko labutí, pričom tri z nich dopadli dokonca medzi divákov.
• Čo robiť, ak ľudia nájdu živé, otrasené vtáča? Správny postup je potrebné konzultovať s odborníkom. V zásade, ak jedinec nemá žiadne vonkajšie zranenia, umiestnime ho do kartónovej krabice, ktorú vystelieme napríklad servítkami, kuchynskými utierkami, suchými čistými handričkami a pod., a zavrieme tak, aby mal prístup vzduchu. V žiadnom prípade mu nedávame potravu a vodu. V tichu a tme sa spamätajú spravidla do dvoch hodín, vitálne vtáča vypustíme ideálne tam, kde sme ho našli.
• Detailnejšie informácie a odkaz na konkrétne štúdie: www.casopis.ochranaprirody.cz
• Pre vtáctvo predstavujú značné riziko elektrické vedenia z hľadiska nárazov do drôtov, prípadne ide o zásahy elektrinou po dosadnutí na konštrukciu podperných stĺpov. Ohrozený je napríklad bocian biely, sokol rároh, orol kráľovský, či spevavce migrujúce v noci. Na Slovensku sa tejto problematike venuje pozornosť dlhodobo a systematicky, aktívne zapojené sú všetky distribučné energetické spoločnosti, aj jediná prenosová spoločnosť. Tejto téme sa venuje tiež projekt LIFE Danube Free Sky (https://danubefreesky.eu/). Ide o medzinárodnú spoluprácu pozdĺž jedného z najdôležitejších migračných koridorov, miesta odpočinku i zimovania mnohých druhov vtákov v Európe - rieky Dunaj. Začal sa realizovať v septembri 2020 a potrvá 5 rokov. 15 partnerských organizácií zo 7 krajín intenzívne spolupracuje pri zavádzaní najúčinnejších riešení. Cieľom je zvýšiť bezpečnosť viac ako 245 kilometrov najviac rizikových elektrických vedení a vyše 3200 podperných stĺpov.
• Medzi partnerov projektu LIFE Danube Free Sky patrí 15 organizácií (energetické spoločnosti, železničná spoločnosť, neziskové organizácie a národné parky) zo 7 krajín (Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko). Projekt LIFE Danube Free Sky – Medzinárodná ochrana vtáctva pozdĺž Dunaja (LIFE19 NAT/SK/001023) podporila Európska únia v rámci programu LIFE a Ministerstvo životného prostredia SR.
