Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Obýva Európu na východ až do Ázie na Sibír po povodie Jeniseja. V Európe sú najvyššie počty v Rusku, odtiaľ sa populácia sústreďuje najmä v Bielorusku, Poľsku, Nemecku a opäť vysoké počty sú vo Francúzsku a Španielsku. Na Slovensku hniezdi najmä na Východoslovenskej a Podunajskej nížine a priľahlých pahorkatinách, ojedinele aj v kotlinách stredného Slovenska. Jej početné stavy sa v jednotlivých rokoch veľmi menia. Niekedy môže lokálne vytvoriť až menšiu kolóniu, inokedy nezahniezdi vôbec.
Poznávanie v prírode
Podobne ako u všetkých kaní je aj u nej vyvinutý farebný pohlavný dimorfizmus. Samec je na chrbte, hlave a vrchnej časti pŕs popolavosivý. Brucho a celá spodná časť sú svetlé s hrdzavohnedými škvrnami. Prvých 8 letiek je čiernych. Z hora je na krídle jeden nápadný tmavý pás, zdola sú dva menej nápadné tmavé pásy. Samica je z hornej strany hnedá, na brušnej strane špinavobiela s veľmi širokými a výraznými tmavými škvrnami. Je veľmi ťažké ju odlíšiť od samíc kane sivej a kane stepnej. Kaňa popolavá je najmenšou z našich kaní. Je zreteľne menšia než kaňa močiarna. Je nápadne štíhla. Dosahuje rozpätie krídel 110 cm a hmotnosť 230-450 g. Krídla sú dlhšie a štíhlejšie ako u kani sivej. Chvost je dlhý a úzky. Ako všetky kane, najčastejšie lieta nízkym kolísavým letom. Dokáže však lietať aj rýchlo a obratne.
Prostredie
Obýva predovšetkým vlhké lúky v otvorenej krajine nížin. V poslednej dobe čoraz častejšie v poliach na nížinách.
Ťah
Je sťahovavá, zimuje v Afrike južne od Sahary. Hniezdiská opúšťa už koncom augusta a začiatkom septembra, prilieta v polovici apríla. Cez naše územie pravidelne tiahnú severské populácie, výrazný je najmä jarný ťah, ktorý prebieha približne koncom marca.
Rozmnožovanie
U nás je typickým fluktuantom, početnosť v jednotlivých rokoch sa mení a práve tak sa menia aj obsadzované lokality. Je len niekoľko lokalít, ktoré obsadzuje viac či menej pravidelne. Niekedy sú zaznamenané prípady bigamie, keď jeden samec zahniezdi s dvomi samicami, je to však výnimočné. Hniezdi na zemi v rôznych vysokých bylinách a v poslednom období čoraz častejšie v obilí na poliach. Hniezdo je vždy kryté vysokou vegetáciou, hniezda na poliach sú najmä v repke a v ozimnom jačmeni. Stavia ho najmä samica. Vajíčka znáša až v priebehu mája, prípadne až začiatkom júna. Počet vajíčok je 3-5. Sedí na nich len samička a to približne 4 týždne. V tom čase jej samec nosí potravu. Podobne ako u kane močiarnej sú medzi mláďatami dosť nápadné vekové rozdiely. Mláďatá sa začínajú rozliezať v okolí hniezda už vo veku 3-4 týždňov, čo je približne v druhej polovici júla, krátko neskôr už vedia lietať. Pohlavne dospievajú vo veku jedného až dvoch rokov.
Potrava
Kaňa popolavá sa živí najmä drobnými hlodavcami, najmä hrabošom poľným, ďalej aj vtákmi a ich mláďatami, hmyzom, obojživelníkmi a plazmi.
Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Patrí medzi najohrozenejšie druhy dravcov Slovenska. Jej početnosť je podstatne nižšia ako početnosť kane močiarnej. V súčasnosti sa odhaduje na 25-50 párov. Najväčšou príčinou ohrozenia kane popolavej je kosenie polí v čase, keď sú mláďatá ešte na hniezde. Dochádza pritom k zničeniu hniezda a usmrteniu mláďat. Veľa hniezd vyplienia aj prirodzení nepriatelia, najmä líšky. Možnosťami ako zachrániť mláďatá je hniezdo obkosiť alebo mláďatá včas preniesť na blízke náhradné miesto. Ako ochrana pred predátormi je vhodné v blízkosti hniezda vyložiť na to určený repelent. Negatívny vplyv na populáciu kane popolavej malo aj vysušovanie močiarov v polovici minulého storočia. Iba zachovanie vhodných biotopov- mokradí a vlhkých lúk, a dôsledný monitoring a manažment jednotlivých párov môže umožniť kaniam prežiť a tešiť oko milovníka prírody svojim kolísavým letom aj naďalej.
Použitá literatúra:
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
- del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
- Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
- Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
- Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
- Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.
Foto: Stanislav Harvančík
Fotogaléria našich dravcov:
