Potravou dravcov nie je len mäso, či ak chcete živá korisť. Mnohé druhy sa živia aj hmyzom, ktorý snáď za "mäso" považovať nemôžme - včelár lesný, sokol červenonohý, sokol bielopazúrový, orol stepný, z u nás nežijúcich sú to včeláre rodu Aviceda, hákozobec sivomodrý Ictinia plumbea, či karančo Daptrius alebo sokolík Microhierax. Na kraby sa špecializuje u nás nežijúci Buteogallus aequinoctialis a na mäkkýše oba druhy hákozobcov rodu Rostrharmus a aj luniakovec dlhozobý Chondrohierax uncinatus.

Vek, kedy dosahujú pohlavnú dospelosť, je u rôznych druhov dravcov rôzny. Približne platí, že čím je dravec väčší, tým neskôr dosahuje pohlavnú dospelosť. Malé sokoly, jastraby, kane a iné malé druhy hniezdia vo veku jedného alebo dvoch rokov. Myšiaky, haje a veľké jastraby a sokoly hniezdia vo veku dvoch až troch rokov. Orly, orliaky a kršiaky začínajú hniezdiť vo veku troch až šiestich rokov. Veľké pralesné orly, veľké kondory a veľké supy začínajú hniezdiť až vo veku šiestich až desiatich rokov.

Hustota populácie (denzita) sa najčastejšie vyjadruje ako počet párov hniezdiacich (HP) na jednotke ploche, alebo ako počet obsadených hniezdnych teritóriíí (OHT) na jednotku plochy. Väčšinou sa tento počet prepočítava na 100 km2 a tak sa hustota vyjadruje v jednotkách HP/100km2, resp. OHT/100km2.

Územie, ktoré daný pár obýva a využíva sa nazýva home range.

Územie, ktoré pár bráni pred inými jedincami vlastného druhu alebo pred inými dravcami je obsadené hniezdne teritórium, alebo aj hniezdny revír. Samotné hniezdo je umiestnené v hniezdnom teritóriu, nemusí však byť v jeho strede. Malá časť populácie však obhajuje hniezdne teritórium, pritom však tieto jedince nehniezdia a ani vôbec nemusia mať postavené hniezdo. Územie, kde pár pravidelne loví sa nazýva potravné teritórium alebo potravný revír.

Dravce obývajú na Zemi najrozličnejšie habitaty- od púští (sokol lagar Falco jugger) cez polopúšte (sokol prériový Falco mexicanus, sup ušatý Torgos tracheliotus), pralesy (kondor kráľovský Sarcoramphus papa, orol korunkatý Stephanoaetus coronatus, sokoly rodu Micrastur, plazožrút krikľavý Herpetotheres cachinans), savany (hadožrút nohatý Sagittarius serpentarius, hadiar krátkochvostý Terathopius ecaudatus, sup Trigonoceps occipitalis), stepi (myšiak kráľovský Buteo regalis, myšiak prériový Buteo swainsoni, orol stepný Aquila nipalensis, kaňa stepná Circus macrourus), močiare (Rostrharmus sociabilis), vysoké pohoria (kondor veľký Vultur gryphus, bradáň žltohlavý Gypaetus barbatus), mestá (haja tmavá, Gyps bengalensis, Necrosyrtes monachus), až po morské pobrežia (kršiak rybožravý, orliak bielokrídly Haliaeetus pelagicus, orliak bielobruchý Haliaeetus leucogaster), tajgu (sokol kobec Falco columbarius) a tundru (sokol poľovnícky Falco rusticolus).

Dravce obývajú takmer celú Zem, s výnimkou najchladnejších oblastí Arktídy a Antarktídy a najvyšších pohorí. Sokol sťahovavý obýva takmer celé opísané územie a je pravdepodobne vtákom s najväčším areálom rozšírenia. Naproti tomu mnohé druhy obývajú veľmi malé areály, napr. orol iberský (Aquila adalberti) obýva len Pyrenejský polostrov a malý kúsok severnej Afriky a Falco fasciinucha len niekoľko lokalít vo východnej a južnej Afrike. S miznutím pralesov miznú pralesné druhy s malými areálmi rozšírenia ako Pithecophaga jefferyii, Spizaetus bartelsi, Accipiter gundlachi.