Potravou dravcov nie je len mäso, či ak chcete živá korisť. Mnohé druhy sa živia aj hmyzom, ktorý snáď za "mäso" považovať nemôžme - včelár lesný, sokol červenonohý, sokol bielopazúrový, orol stepný, z u nás nežijúcich sú to včeláre rodu Aviceda, hákozobec sivomodrý Ictinia plumbea, či karančo Daptrius alebo sokolík Microhierax. Na kraby sa špecializuje u nás nežijúci Buteogallus aequinoctialis a na mäkkýše oba druhy hákozobcov rodu Rostrharmus a aj luniakovec dlhozobý Chondrohierax uncinatus.
Vek, kedy dosahujú pohlavnú dospelosť, je u rôznych druhov dravcov rôzny. Približne platí, že čím je dravec väčší, tým neskôr dosahuje pohlavnú dospelosť. Malé sokoly, jastraby, kane a iné malé druhy hniezdia vo veku jedného alebo dvoch rokov. Myšiaky, haje a veľké jastraby a sokoly hniezdia vo veku dvoch až troch rokov. Orly, orliaky a kršiaky začínajú hniezdiť vo veku troch až šiestich rokov. Veľké pralesné orly, veľké kondory a veľké supy začínajú hniezdiť až vo veku šiestich až desiatich rokov.
Dravce obývajú takmer celú Zem, s výnimkou najchladnejších oblastí Arktídy a Antarktídy a najvyšších pohorí. Sokol sťahovavý obýva takmer celé opísané územie a je pravdepodobne vtákom s najväčším areálom rozšírenia. Naproti tomu mnohé druhy obývajú veľmi malé areály, napr. orol iberský (Aquila adalberti) obýva len Pyrenejský polostrov a malý kúsok severnej Afriky a Falco fasciinucha len niekoľko lokalít vo východnej a južnej Afrike. S miznutím pralesov miznú pralesné druhy s malými areálmi rozšírenia ako Pithecophaga jefferyii, Spizaetus bartelsi, Accipiter gundlachi.





