Vždy existovali rôzne príčiny, ktoré spôsobovali úhyny dospelých dravcov či mláďat na hniezdach. To sú prirodzené faktory, vplyvu ktorých sa populácie dokázali prispôsobiť. Ich vplyv udržuje populácie druhov v dynamickej rovnováhe a v súčasnosti nie je príčinou ubúdania ani jedného z u nás žijúcich druhov.

Za najvzácnejšie a najohrozenejšie druhy dravcov na Slovensku pokladáme:

1. orol myšiakovitý- početnosť jeho populácie sa odhaduje na 0-5 párov, naposledy bolo hniezdenie dokázané v roku 1991
2. haja červená- početnosť sa odhaduje na približne 15 párov, v posledných rokoch je zaznamenaný nápadný pokles počtu
3. sokol červenonohý- početnosť sa odhaduje na 20-60 párov, v posledných rokoch sa prejavuje pokles početnosti populácie
4. orliak morský- početnosť sa odhaduje na asi 7-8 párov, v posledných rokoch sa prejavuje nárast počtu párov
5. kaňa popolavá- početnosť sa odhaduje na približne 30-50 párov, celkový trend sa v posledných rokoch zdá byť klesajúci
6. orol kráľovský- v súčasnosti sa početnosť odhaduje na približne 40 párov, trend je mierne narastajúci
7. sokol rároh- početnosť sa odhaduje na 30-40 párov, v posledných rokoch sa prejavuje mierny nárast počtu
8. haja tmavá- početnosť sa odhaduje na asi 40 párov, v posledných rokoch sa prejavuje silný pokles početnosti
9. sokol sťahovavý- početnosť sa odhaduje na 40 párov, v posledných rokoch sa prejavuje nárast počtu
10. orol skalný- početnosť sa odhaduje na 80-100 párov, populácia sa javí ako stabilná, v posledných rokoch snáď aj mierne narastajúca

Ochranárske aktivity sa zameriavajú najmä na najvzácnejšie druhy a na druhy najviac ohrozované práve človekom.

Pozostávajú z týchto aktivít:

1. Dohľadávanie hniezd a zabezpečenie ohrozených hniezd (zamedzenie rušeniu, vyrúbaniu, vykoseniu hniezd, zamedzenie pádu hniezda, ochrana pred prirodzenými predátormi a pod.).

2. Zlepšovanie hniezdnych možností vyvesovaním umelých hniezd a búdok.

3. Záchrana slabších mláďat u druhov s vyvinutým kainizmom (adopcie), rehabilitácia nájdených zranených, vyhladovaných, priotrávených jedincov.

4. Sledovanie stavu a vývoja populácie a úspešnosti hniezdenia, označovanie vtákov ornitologickými či špeciálnymi krúžkami, prípadne aj mikročipovanie, zisťovanie kontaminácie znášok ťažkými kovmi a polychlorovanými uhľovodíkmi, zisťovanie ďalších negatívnych faktorov.

5. Pôsobenie na verejnosť, propagácia dravcov.

6. Participovanie na verejných diskusiách pri tvorbe právnych noriem.