Vždy existovali rôzne príčiny, ktoré spôsobovali úhyny dospelých dravcov či mláďat na hniezdach. To sú prirodzené faktory, vplyvu ktorých sa populácie dokázali prispôsobiť. Ich vplyv udržuje populácie druhov v dynamickej rovnováhe a v súčasnosti nie je príčinou ubúdania ani jedného z u nás žijúcich druhov.
Medzi prirodzené negatívne faktory môžeme zaradiť:
- choroby, vrátane parazitárnych ochorení,
- zranenia (napr. pri love koristi),
- hlad (napr. početnosť dravcov živiacich sa drobnými hlodavcami veľmi úzko a priamo súvisí s početnosťou ich hlavnej koristi, preto v rokoch, kedy dochádza k premnoženiu drobných hlodavcov je počet úspešne vyvedených mláďat dravcov vyšší, než v rokoch, kedy sú populácie drobných hlodavcov malé),
- počasie
- napr. úspešnosť hniezdenia včelára lesného je veľmi silno závislá od počasia v čase kŕmenia mláďat,
- za silného vetra môžu vypadať mláďatá z hniezd alebo sa môžu zosunúť celé hniezda
- obzvlášť nepriaznivo vplýva kombinácia nedostatku potravy a nepriaznivého počasia, ako napr. dlhé zimy s vysokou snehovou pokrývkou, ktorá znemožňuje prístup k potrave
- zabitie inými predátormi (jastrab lesný je významným predátorom väčšiny ostatných dravcov; orol skalný môže uloviť napr. aj myšiaka, najmä mláďatá; významným predátorom dravcov je výr skalný, menej aj kuny, líška či krkavec).
Avšak už celé stáročia, ba tisícročia na dravce výrazne vplýva človek. Žiaľ jeho vplyv je predovšetkým negatívny. Človekom podmienené negatívne faktory môžeme rozdeliť na dve skupiny:
- priame prenasledovanie
- ďalšie negatívne antropické vplyvy
Priame prenasledovanie
Priamym prenasledovaním chápeme všetky činnosti, ktoré majú za cieľ zabitie dravca, či jeho odobratie z voľnej prírody- nezákonný odstrel, vystreľovanie hniezd, trávenie, odchyt dravcov do košov a iných pascí a do želiez a aj vykrádanie hniezd. Je veľmi smutné, že stále prežívajú názory o "škodlivosti" a "užitočnosti" živočíchov. Tie, čo sa živia "škodlivými" hlodavcami, sú podľa tejto povesti "užitočné"; tie, čo sa živia "užitočnými" spevavcami, sú "škodlivé". Komplexné ekologické vzdelanie, vedomie a cítenie nedáva takýmto myšlienkam priestor. Každý organizmus má v prírode svoje miesto, ktoré je výsledkom dlhej neprerušenej evolúcie a preto mu príroda takéto subjektívne prívlastky nepriradila. Tieto prívlastky sú výtvorom človeka, zohľadňujúce čisto ľudské, veľmi krátkozraké hospodárske záujmy. Je veľmi smutné, že stále zaznamenávame prípady odstrelov a odchytov dravcov ako tzv. "škodnej", a to aj u veľmi vzácnych druhov, ktorých vplyv na "poľovnú" či "užitočnú" zver je skutočne zanedbateľný. Takéto názory vychádzajúce z nepoznania či popierania fungovania prírody dosiahli vrcholný rozmach koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia. U niektorých druhov má veľký vplyv v súčasnosti vykrádanie hniezd za účelom sokoliarskeho výcviku alebo predaja do zahraničia za účelom chovu alebo sokoliarstva, už len vo veľmi malej miere aj za účelom zberu vajec. Tejto činnosti sa na území SR dopúšťajú slovenskí občania ale aj cudzinci, a to buď pre svoje potreby alebo za účelom predaja. Najviac vykrádané sú hniezda orlov skalných a kráľovských, sokolov sťahovavých a rárohov, ako aj jastrabov lesných a krahulcov, myšiakov lesných a sokola myšiara. Bohužiaľ, každoročne sa stretávame so zastrelenými, ubitými alebo do želiez chytenými dravcami. Nájsť vinníkov je v týchto prípadoch veľmi ťažké. V minulosti to boli najmä poľovníci, ktorí (v tých časoch legálne) takto tlmili "škodnú" v poľovnom revíry. Kto túto činnosť pácha dnes? Zdá sa, že v niektorých ľuďoch ostala nenávisť ku "krivým zobákom" stále hlboko zakorenená.
Všetky druhy dravcov sú chránené zákonom. Ich odstrel, odchyt, zranenie, či vykradnutie hniezda môže byť v krajnom prípade klasifikované ako trestný čin, za ktorý hrozí trest odňatia slobody.
Ďalšie negatívne antropické vplyvy
Ďalšie negatívne antropické vplyvy sú také ľudské činnosti, ktoré nemajú za cieľ zabitie dravcov, vo svojich dôsledkoch však úhyn dravcov spôsobujú.
Zmeny prostredia
Početnosť mnohých druhov sa výrazne znížila po veľkých zmenách v krajine a v spôsobe jej využívania. Aj v súčasnosti sú zásahy do krajiny a zmeny v jej využívaní ako aj priama deštrukcia prostredia pri lesných a poľných prácach jedny z najdôležitejších ohrozujúcich faktorov u viacerých druhov. Takéto zmeny často viedli k zmenšeniu početnosti koristi. Napr. sa predpokladá, že hadiar krátkoprstý bol pred pár storočiami mnohonásobne početnejší než v súčasnosti, keďže zmeny v krajine- najmä odvodňovanie, odstraňovanie remízok- podstatne znížili početnosť plazov, jeho hlavnej koristi.
Vyrušovanie
Do tejto skupiny patria najmä rôzne nevhodne časované a situované športové aktivity, ako paraglideing, skalolezectvo, ale aj turistika, či ďalšie. Obľuba dravcov u veľkej časti obyvateľstva môže pri nedostatku vedomostí a veľkom neusmernenom množstve záujemcov viesť k rušeniu amatérskymi ornitológmi a fotografmi. Samostatným typom je vyrušovanie pri hospodárskych aktivitách, predovšetkým pri obhospodarovaní lesov a pri poľnohospodárskych prácach.
Elektrické stĺpy a rôzne bariéry
V niektorých krajinách sveta, a plne to platí aj pre Slovensko, sú veľmi dôležitým negatívnym faktorom stĺpy a vedenia elektrického prúdu. Obzvlášť nebezpečné sú stĺpy s napätím 22 kV tvaru "T", na ktorých sa každoročne zabije niekoľko stoviek jedincov dravcov len v SR! Dravce však môžu zahynúť aj po náraze do drôtov vedenia el. prúdu, pri zrážkach s automobilmi, prípadne aj pri nárazoch do skiel na veľkých budovách.
Používanie chemických látok
Mnohé druhy dravcov veľmi trpia používaním rôznych chemických látok človekom, najmä pesticídov v poľnohospodárstve. Toto najviac postihuje druhy nachádzajúce sa na konci dlhých potravných reťazcov, čiže ornitofágne a ichtyofágne druhy- napr. kršiak rybožravý a sokol sťahovavý. Vtáky s každým prijatým sústom potravy dostávajú aj dávku jedu, čo môže viesť k chronickým alebo aj akútnym otravám. Okrem toho tieto látky znižujú plodnosť u vtákov a narušujú metabolizmus vápnika, čo spôsobuje že znesené vajíčka majú veľmi slabú škrupinku a rozbíjajú sa.
Použitá literatúra:
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
- del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
- Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
- Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
- Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
- Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.
