Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku

Obýva severnú Palearktídu od Japonska až po Škótsko a Island. Areál jeho rozšírenia zasahuje aj do Grónska. Na juhu siaha jeho areál od Chorvátska a Kaspického mora v Európe a 30° až 40° s. z. š. v Ázii. Na severe siaha areál až približne po 70° s. z. š., v Európe po Barentsovo more a po severnú Sibír v Ázii. Priame prenasledovanie v Európe v 18. a 19. storočí zreteľne zmenšilo jeho areál a v tomto období vymizol v Írsku, Dánsku, Rakúsku, Portugalsku, Španielsku, na Sardínii, Corzike a Malte. Najväčšie počty sa zachovali v Nórsku (1500-2000 párov), Rusku (cca 1000 párov), Poľsku (300-500 párov); hniezdi aj v Nemecku, Švédsku, Fínsku, Bielorusku, Chorvátsku, Ukrajine, Islande, Estónsku a niekoľkých ďalších krajinách. Na Slovensku hniezdi pri Dunaji, pri Morave a pri Zemplínskej Šírave.

Poznávanie v prírode

Orliak morský je našim najväčším hniezdiacim dravcom. Dosahuje rozpätie krídel až 240 cm a samica môže vážiť až 8 kg. Veľkosť ako aj viaceré ďalšie znaky, napr. klinovitý chvost, ktorý je u dospelých biely, a veľmi masívny zobák ho činia nezameniteľným s inými druhmi. Krídla sú dlhé, široké, s výrazným prstovitým roztiahnutím letiek. Let nie je veľmi obratný. U dospelých je temeno a tyl nápadne svetložltý. Mladé vtáky sú celkove tmavšie než dospelé.

Prostredie

Obýva predovšetkým morské pobrežia. U nás žije v blízkosti veľkých riek a vodných nádrží, s dostatkom rýb a vodných vtákov. V blízkosti musia byť staré lesy s veľkými stromami alebo na morskom pobreží skalné bralá.

Ťah

Dospelé vtáky zo stredoeurópskej oblasti sú väčšinou stále a zimu trávia v blízkosti hniezdiska. Mladé vtáky sú potulné až sťahovavé a zimujú v západnej alebo južnej Európe. Severské vtáky sú sťahovavé a môžu u nás zimovať.

Rozmnožovanie

Páry orliakov sú stále po mnoho rokov a väčšinou sa rozpadajú len po smrti niektorého z partnerov. Hniezdi pomerne skoro, zásnubné lety a stavba hniezda začínajú už koncom decembra. Súčasťou svadobných letov je chytanie sa pazúrmi vo vzduchu, doprevádzané hlasným volaním. Hniezdi na vysokých mohutných stromoch, najčastejšie na topoľoch, bukoch a boroviciach. Na hniezdo musí byť dobrý prílet. Počas hniezdenia je citlivý na vyrušovanie. Hniezdo je veľmi veľké. Väčšinou má pár v teritóriu niekoľko hniezd, ktoré striedavo používa. 1-3 vajíčka znáša samica už v druhej polovici februára alebo začiatkom marca. Inkubácia trvá 36-40 dní. Sedí hlavne samica, na krátko striedaná samcom. Hniezdna starostlivosť trvá 80-90 dní. Ešte aspoň dva mesiace po vyletení sú mláďatá potravne plne závislé na rodičoch, ktorí ich kŕmia. Pohlavnú dospelosť dosahuje až približne vo veku 5 rokov.

Potrava

Potravná skladba orliaka je pestrá. Najväčšiu časť jeho potravy tvoria ryby, nasledované malými až stredne veľkými cicavcami a najrozličnejšími druhmi vtákov. Často požiera aj zdochliny, najmä v zime.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Orliak hniezdil na slovenskej strane Dunaja do polovice 60-tych rokov. Jeho vymiznutie na Slovensku po tomto období súvisí s celkovým poklesom európskej populácie v 60-tych a 70-tych rokoch, ako dôsledok prílišnej chemizácie prostredia, ale aj ako dôsledok priameho prenasledovania človekom- odstrely, zber vajíčok, chytanie do klepcov, sokoliarstvo. Od 80-tych rokoch sa začala populácia zväčšovať a čoraz častejšie sa objavovali orliaky aj u nás, predovšetkým v zimnom období. Prvé dva páry zahniezdili na našom území opäť po viac než 30 rokoch v roku 1998. V súčasnosti hniezdi orliak pri veľkých riekach a vodných nádržiach Slovenska v počte asi 6 párov. Početnosť zimujúcej populácie je podstatne vyššia, odhaduje sa, že u nás zimuje okolo 60-80 vtákov. K najdôležitejším negatívnym vplyvom na tento druh u nás možno považovať exploatáciu lužných lesov a ich okolia, ktorú zapríčiňuje lesné hospodárstvo, športové a rekreačné využívanie krajiny. Žiaľ, stále sa objavujú aj prípady nelegálneho odstrelu a trávenia.

Použitá literatúra:

• Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
• del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
• Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
• Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
• Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
• Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
• Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.

Foto: Jozef Chavko

Fotogaléria našich dravcov:

• Haja červená Haja červená
• Orliak morský Orliak morský
• Orol krikľavý Orol krikľavý
• Sokol červenonohý Sokol červenonohý
• Sokol lastovičiar Sokol lastovičiar
• Sokol myšiar Sokol myšiar
• Včelár lesný Včelár lesný
• Haja tmavá Haja tmavá
• Jastrab krahulec Jastrab krahulec
• Jastrab veľký Jastrab veľký
• Kaňa močiarna Kaňa močiarna
• Kaňa popolavá Kaňa popolavá
• Myšiak hrdzavý Myšiak hrdzavý
• Myšiak lesný Myšiak lesný
• Myšiak severský Myšiak severský
• Orol kráľovský Orol kráľovský
• Orol kráľovský Orol kráľovský
• Orol skalný Orol skalný
• Sokol kobec Sokol kobec
• Sokol rároh Sokol rároh
• Sokol sťahovavý Sokol sťahovavý
• Včelár lesný Včelár lesný
•