Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Obýva Palearktídu, od strednej Európy na západe po Bajkal na východe, zhruba medzi 45° a 60° s. z. š. V Európe sa populácia sústreďuje do Ruska, väčšia populácia je ešte v Maďarsku. Na Slovensku hniezdi v Podunajskej, Východoslovenskej a Borskej nížine a priľahlých pahorkatinách. Ojedinele bolo zaznamenané aj hniezdenie v kotlinách.
Poznávanie v prírode
Sokol červenonohý je našim najpestrejšie sfarbeným dravcom. Samec je modrosivý, s červenými nohavičkami. Samica má hnedosivý chrbát s tmavým priečnym vlnkovaním, hrdzavožltý spodok tela a hrdzavé temeno. Zároveň je aj najmenším spomedzi u nás hniezdiacich sokolov. Dosahuje hmotnosť okolo 130-200 g a rozpätie krídel okolo 70 cm. Letová silueta je podobná sokolovi lastovičiarovi, krídla sú však trochu kratšie a širšie. Často sa trepotá na mieste.
Prostredie
Hniezdi v nížinách, v otvorených stepných alebo poľnohospodárskych biotopoch v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Hniezdi v stromoradiach a v poľných lesíkoch.
Ťah
Je prísne sťahovavý, zimuje v južnej Afrike. Z hniezdísk odlieta už koncom augusta, späť prilieta koncom apríla. Jesenný ťah smeruje najskôr západným smerom, vtedy sa často objavujú aj v strednej Európe mimo hniezdísk.
Rozmnožovanie
Je veľmi spoločenský, zvyčajne hniezdi v kolóniách. Ako všetky sokoly si nestavia vlastné hniezdo, a na hniezdenie v minulosti využíval predovšetkým hniezdne kolónie havranov. Kvôli vymiznutiu poľných kolónií havranov a kvôli nízkej početnosti v súčasnosti aj jednotlivo. Používa aj hniezda po iných vtákoch. Niekedy hniezdi aj v dutinách stromov. Páry sa asi tvoria každý rok nové. 3-4 vajíčka znáša samica koncom mája až v prvej polovici júna. Sedia na nich obaja rodičia len 22-25 dní. Samica ostáva pri mláďatách necelé dva týždne od vyliahnutia, potom loví aj ona. Mláďatá vyletujú po 4 týždňoch a už po ďalších dvoch týždňoch sa osamostatňujú.
Potrava
Živí sa najmä hmyzom, menej aj drobnými cicavcami, najmä hlodavcami, zriedkavo aj malými obojživelníkmi, plazmi a mláďatami vtákov. Hmyz chytá najmä za letu alebo aj pri chôdzi po zemi a pod.
Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Na Slovensku je to fluktuant s výrazne rozkolísanou početnosťou v jednotlivých rokoch, celkove však v posledných desaťročiach, tak ako všade v západnej časti areálu, ustupuje. Na Slovensku patrí sokol červenonohý medzi veľmi vzácne a ohrozené druhy, početnosť sa v súčasnosti odhaduje na 10-40 párov. Úbytok jeho počtu súvisí s úbytkom poľných hniezdnych kolónií havranov a celkovým znížením početnosti vrán, kaviek, sojok a strák, ktorých hniezda obsadzuje. Veľmi negatívne pôsobí aj veľkoplošná aplikácia pesticídov na lokalitách hniezdnych kolónií a na loviskách.
Použitá literatúra:
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
- del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
- Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
- Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
- Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
- Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.
Foto: Jozef Chavko
Fotogaléria našich dravcov:
