Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Sokol lastovičiar má veľký palearktický areál. Obýva väčšinu Európy, severnú Afriku po pohorie Atlas, strednú Áziu, Čínu, povodie Leny a Kolymy. Je sťahovavý, zimuje v trópoch a subtrópoch. V Európe nehniezdi na Islande, v Írsku, v severnej Škandinávii a na severe Ruska. Veľmi ostrovčekovité rozšírenie má na niektorých miestach v Rusku, na Ukrajine, na Balkáne, ... Najvyššie početnosti populácií sú vo Fínsku, Francúzsku a Španielsku (približne po 3 000 párov). Na Slovensku obýva celé územie, ale hustota je veľmi nízka.
Poznávanie v prírode
Samec a samica sú rovnako sfarbené. Horná strana tela je tmavobridlicová, hlava a krk sú takmer čierne. Hrdlo a strany krku sú takmer biele, s nápadným čiernohnedým fúzom. Prsia a horná časť brucha sú špinavo biele, pozdĺžne škvrnité. Spodná časť brucha, nohavičky a podchvostové krovky sú hrdzavé. Mláďatá sú podobné dospelým, len sú matnejšie a menej kontrastne sfarbené. Je taký veľký, alebo trochu väčší, než sokol myšiar. Samec je menší než samica. Hmotnosť samca je 180-230 g, samice 240-300 g. Rozpätie krídel je 80 cm. Krídla sú úzke, dlhé a kosákovito dozadu ohnuté. Chvost je skôr kratší, dozadu zúžený. Lastovičiar je vynikajúci letec. Jeho let je obratný a hlavne veľmi rýchly. Loví výhradne vo vzduchu. Len zriedka sa trepotá na mieste ako myšiar.
Prostredie
Lastovičiar je vtákom nížin, menej hniezdi aj v horských oblastiach, a to až po hornú hranicu lesa. Vyhýba sa otvoreným územiam bez stromov. Obýva široký rozsah habitatov, u nás najmä na okraji lesa pri holinách, poliach, v poľných lesíkoch, vo veľkých parkoch, pri vode.
Ťah
Je sťahovavý- odlieta v septembri, na hniezdiská sa vracia koncom apríla až v prvej polovici mája. Výsledkov krúžkovania je málo. Zimuje v Afrike.
Rozmnožovanie
Mladé sokoly lastovičiare sa môžu rozmnožovať už po jednom roku života. Sú verné miestu hniezdenia, často však menia hniezdo. Svadobnými vzdušnými hrami sú spoločné krúženie vysoko vo vzduchu s náhlymi pádmi a opätovné stúpanie. Sám si hniezdo nestavia, ale používa hniezda vrán, strák, alebo hniezda dravcov. Hniezda sú väčšinou na ihličnatých stromoch, najčastejšie na borovici. V poslednej dobe často hniezdia v hniezdach krkavcovitých vtákov na stĺpoch elektrického vedenia. Znášanie vajíčok začína od konca mája do polovice júna. Počet vajec v znáške je 2-4. Vajíčka sú znášané v intervale 1-2 dní. Na inkubácii, ktorá trvá okolo 28 dní, sa podieľajú obaja rodičia, samica asi viac. V prvých dňoch po vyliahnutí loví korisť pre celú rodinu samec. Po 8-10 dňoch už loví aj samica. Mláďatá zostávajú na hniezde 28 (23-34) dní. Vyletujú koncom júla až začiatkom augusta, čiže v čase, keď je dostatok drobného vtáctva. Po vyletení sú ešte dosť dlho kŕmené rodičmi. S osamostatnením sa mláďat odlietajú lastovičiare na zimoviská.
Potrava
Takmer výhradne vtáky, predovšetkým spevavce, a hmyz. Dokáže chytiť aj takých výborných letcov, ako sú dážďovníky, lastovičky, či belorítky. V potrave sa objavujú aj cicavce, najmä netopiere a drobné hlodavce.
Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Nie je vzácny, ale jeho počty sú u nás nízke, odhaduje sa 600-800 párov. Ohrozuje ho chemizácia poľnohospodárstva, zmeny v krajinnej štruktúre, vyrušovanie, ale aj odstrely. Pomerne často obsadzuje umelé hniezda, čím možno podporiť jeho hniezdenie na lokalitách s nedostatkom hniezd po krkavcovitých.
Použitá literatúra:
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
- del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
- Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
- Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
- Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
- Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.
Foto: Jozef Chavko
Fotogaléria našich dravcov:
