Dravce obývajú na Zemi najrozličnejšie habitaty- od púští (sokol lagar Falco jugger) cez polopúšte (sokol prériový Falco mexicanus, sup ušatý Torgos tracheliotus), pralesy (kondor kráľovský Sarcoramphus papa, orol korunkatý Stephanoaetus coronatus, sokoly rodu Micrastur, plazožrút krikľavý Herpetotheres cachinans), savany (hadožrút nohatý Sagittarius serpentarius, hadiar krátkochvostý Terathopius ecaudatus, sup Trigonoceps occipitalis), stepi (myšiak kráľovský Buteo regalis, myšiak prériový Buteo swainsoni, orol stepný Aquila nipalensis, kaňa stepná Circus macrourus), močiare (Rostrharmus sociabilis), vysoké pohoria (kondor veľký Vultur gryphus, bradáň žltohlavý Gypaetus barbatus), mestá (haja tmavá, Gyps bengalensis, Necrosyrtes monachus), až po morské pobrežia (kršiak rybožravý, orliak bielokrídly Haliaeetus pelagicus, orliak bielobruchý Haliaeetus leucogaster), tajgu (sokol kobec Falco columbarius) a tundru (sokol poľovnícky Falco rusticolus).
Podľa toho, kde a ako žijú, hniezdia a lovia, môžeme každý z našich druhov zaradiť aspoň do jedného z nasledovných prostredí.
Voda- veľké rieky, nádrže
Na prostredie vody s otvorenou hladinou sú viazané najmä druhy živiace sa lovom rýb- kršiak rybožravý, orliak morský, čiastočne aj haja tmavá a haja červená. Kršiak u nás nehniezdi, len pravidelne cez naše územie tiahne a práve doliny veľkých riek a vodné nádrže sú miestami, kde je najväčšia šanca ho pozorovať. Orliaky v prostredí veľkých vodných nádrží a riek, najmä pri Dunaji, zimujú a v hniezdnom období lovia.
Močiarne habitaty
Sú to miesta so stagnujúcou vodou, ktorá však väčšinou nevytvára otvorenú vodnú hladinu, ako rôzne terénne depresie s pálkou, trsťou a vysokými ostricami, okraje vodných nádrží, rybníkov a podobne. Z našich dravcov je na mokré habitaty asi najviac viazaná kaňa močiarna, čiastočne aj kaňa popolavá, haja tmavá, haja červená. V iných európskych krajinách je výrazne na močiare viazaný aj orol krikľavý, u nás sa však táto väzba prejavuje len čiastočne.
Poľnohospodárska krajina nížin, pahorkatín a kotlín
Otvorená poľnohospodárska krajina s pasienkami, lúkami a poliami je loviskom pre väčšinu dravcov- myšiak lesný, sokol myšiar, orol krikľavý, sokol lastovičiar, kaňa močiarna, včelár lesný, jastrab lesný, sokol rároh, sokol sťahovavý, orol kráľovský, orol skalný, haja tmavá, haja červená, hadiar krátkoprstý a ďalšie.
Priamo na poliach hniezdi kaňa popolavá, zriedkavo aj kaňa močiarna. V stromoradiach a v poľných lesíkoch hniezdi sokol červenonohý, prípadne aj sokol rároh, sokol myšiar, myšiak lesný, sokol lastovičiar a aj jastrab lesný.
Intravilán- mestá a dediny
Intravilán miest a dedín u nás obýva jediný druh dravca, a to sokol myšiar. V iných krajinách, napr. aj v susednom Česku, býva zaznamenané hniezdenie na budovách aj u sokola sťahovavého a v mestských parkoch u jastraba krahulca.
Lužné lesy
Lužné lesy predstavujú hniezdiská najmä pre orliaka morského, haju tmavú, haju červenú, ale aj myšiaka lesného a ďalšie druhy.
Lesy v nižších pohoriach a v predhoriach (väčšinou listnaté, prípadne aj zmiešané)
V lesoch nižších pohorí a na okrajoch vysokých pohorí hniezdia: jastrab lesný, jastrab krahulec, orol krikľavý, haja červená, sokol rároh, orol kráľovský, myšiak lesný, včelár lesný, sokol lastovičiar, hadiar krátkoprstý. V takýchto lesoch hniezdil aj orol myšiakovitý.
Lesy vo vyšších pohoriach (väčšinou ihličnaté)
Lesy vo vyšších pohoriach, prerušované pasienkami, prípadne s dostatkom otvorenej krajiny v priľahlých kotlinách alebo naopak nad hornou hranicou lesa sú typickým hniezdnym prostredím orla skalného. V takomto prostredí hniezdi aj jastrab lesný a jastrab krahulec, prípadne aj včelár lesný a myšiak lesný.
Skaly
Výhradne na skalách hniezdi sokol sťahovavý a približne aj polovica populácie orla skalného a nie tak často ale celkom pravidelne aj sokol myšiar a sokol rároh.
Subalpínske lúky a hole
Lúky nad hornou hranicou lesa sú obľúbenými loviskami orlov skalných, ale celkom pravidelne tu možno pozorovať aj sokoly myšiare, zriedkavo aj jastraby lesné, myšiaky lesné a jastraby krahulce.
Použitá literatúra:
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
- del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
- Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
- Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
- Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
- Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.
