Hustota populácie (denzita) sa najčastejšie vyjadruje ako počet párov hniezdiacich (HP) na jednotke ploche, alebo ako počet obsadených hniezdnych teritóriíí (OHT) na jednotku plochy. Väčšinou sa tento počet prepočítava na 100 km2 a tak sa hustota vyjadruje v jednotkách HP/100km2, resp. OHT/100km2.
Územie, ktoré daný pár obýva a využíva sa nazýva home range.
Územie, ktoré pár bráni pred inými jedincami vlastného druhu alebo pred inými dravcami je obsadené hniezdne teritórium, alebo aj hniezdny revír. Samotné hniezdo je umiestnené v hniezdnom teritóriu, nemusí však byť v jeho strede. Malá časť populácie však obhajuje hniezdne teritórium, pritom však tieto jedince nehniezdia a ani vôbec nemusia mať postavené hniezdo. Územie, kde pár pravidelne loví sa nazýva potravné teritórium alebo potravný revír.
Home range je územie, ktoré pár obýva, kde hniezdi, loví alebo tadiaľ iba preletuje. Home range viacerých párov sa môžu prekrývať, hniezdne revíry sa neprekrývajú.
Denzita a veľkosť home range sa samozrejme výrazne líšia u jednotlivých druhov. Približne platí, že čím väčší druh, tým väčší home range a zároveň nižšia hustota populácie. Ďalej približne platí, že hustota klesá v poradí od zdochlinožravých a hmozožravých druhov, cez vtákožravé a druhy živiace sa malými cicavcami až po druhy živiace sa veľkými cicavcami. Okrem toho denzitu a veľkosť home rangeu v rámci jedného druhu ovplyvňuje prostredie a množstvo dostupnej koristi. Tak napr. u orla kaferského (Aquila verreauxii) boli zistené veľkosti home rangeu od 10,5 až po 260 km2, v závislosti od dostupnosti potravy.
Veľmi malé hniezdne revíry majú samozrejme druhy hniezdiace semikoloniálne, či koloniálne. V takýchto kolóniách je potom rozloha hniezdneho revíru len niekoľko m2 (napr. sokol myšiar, sokol červenonohý, sup bielohlavý, sokol ostrovný). Naproti tomu u solitérne hniezdiacich myšiarov je rozloha hniezdneho revíru okolo 5-10 ha. Rozloha home range, teda celého obývaného územia je u myšiarov okolo 3 km2 a hustota populácie dosahuje 5-50, najčastejšie 10-20 HP/100km2. Z našich dravcov máva menší home range len jastrab krahulec, okolo 1,5-2 km2.
Náš najbežnejší druh, myšiak lesný, dosahuje hustotu populácie najčastejšie 15-30, výnimočne však iba 5 alebo až 70 HP/100 km2. Samotný hniezdny revír máva rozlohu okolo 1-1,5 km2 a celý home range 4-7 km2.
S narastajúcou veľkosťou druhov narastá mierne veľkosť obhajovaného hniezdneho revíru, výrazne však narastá rozloha celého obývaného územia a úmerne k tomu klesá hustota populácie.
U orla krikľavého je hniezdny revír len o trochu väčší než u myšiaka, dosahuje okolo 2 km2, ale home range dosahuje už okolo 20 km2 a hustota len 3-10 HP/100 km2.
Z našich dravcov majú najväčšie teritóriá orliak morský, orol kráľovský a orol skalný. Ich home range má rozlohu 30-70 km2 a dosahujú hustotu 0,5-1,5 HP/100km2.
Najväčšie home rangey a najnižšie hustoty dosahujú veľké supy, napr. sup tmavohnedý (50-100 km2), bradáň žltohlavý (okolo 300 km2), ale aj hadožrút nohatý Sagittarius serpentarius (až do 300 km2), prípadne zo sokolov sokol poľovnícky (60-300 km2).
Použitá literatúra:
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
- del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
- Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
- Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
- Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
- Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.
